Postava a posolstvo svätého Františka z Assisi
Možno sa pýtame, ako prežijeme tieto duchovné cvičenia spolu so sv. Františkom z Assisi (1182—1226)? Budeme poznávať jeho mimoriadny život, žasnúť nad ním a na záver si z neho vezmeme nejaký podnet pre seba? Pri pohľade na tak fascinujúcu osobnosť sa to človeku žiada urobiť, lenže tak stotožní Františkovo posolstvo s jeho postavou. V týchto duchovných cvičeniach sa vydáme trochu iným smerom. Budeme postupovať podľa dielka P. Thaddea Maturu: „15 dní s Františkom z Assisi“. My si z nich urobíme 15 rozjímaní. František totiž prináša ešte iné posolstvo než to, ktorým je jeho život. Neurčil ho len svojím súčasníkom, ale tiež ľuďom všetkých dôb. Toto posolstvo nepredkladá Františkov osobný príklad, ale ukazuje istú cestu, ktorá je vyznačená majákom evanjelia a ponúka sa každému veriacemu. A táto Františkova výzva dnešnému človeku je obsiahnutá v jeho spisoch, lebo František zanechal spisy, je teda „duchovný autor“.
František „duchovný autor“?
Hovoriť o Františkovi ako o duchovnom autorovi alebo spisovateľovi je prekvapivé. Veď nemal vyššie školy a sotva zvládal latinu, „oficiálny“ jazyk svojej doby. Napriek tomu nám solídna tradícia zachovala od tohto, podľa vlastného vyjadrenia „nevzdelaného a neštudovaného“ muža okolo 30 textov. Sú rôznej dĺžky a tvoria súbor, ktorý zaberá takmer sto strán. Dokonca existujú od neho dva vlastnoručne písané texty starostlivo uchovávané na kúsku pergamenu.
Uvediem len pre zrovnanie, že Františkov súčasník sv. Dominik, i keď bol vzdelaný a klerik, nezanechal v písomnej podobe takmer nič významného.
Všetky Františkove texty, okrem Piesne brata Slnka a Napomenutia chudobným pannám od Svätého Damiána, ktoré sú napísané v umbrijskom dialekte, sú napísané vo veľmi prostej, môžeme povedať, až primitívnej latine, miestami aj s chybami. I keď súbor Františkových textov tvoria texty rôznych žánrov (básne, rehoľné pravidla, listy, modlitby), je svojím základným tónom, štýlom a hlavne obsahom veľmi jednotný. Nie je to nesúrodé dielo: je za nimi cítiť silu veľkej osobnosti. Pomocou jednoduchých prostriedkov sa v nich Františkovi podarilo vysloviť a šťastne sprostredkovať základné skutočnosti, z ktorých môže žiť a čerpať človek snažiaci sa žiť podľa evanjelia.
František si jasne uvedomoval význam svojich textov. Nepovažoval ich za svoje vlastné, ale za slová Ježiša Krista a za slova Ducha svätého. Chcel, aby sa čítali, aby sa ich tí, ktorí ich čítajú, učili naspamäť, vyzýval k ich opisovaniu a ďalšiemu šíreniu. Svoje posolstvo adresoval ľuďom všetkých vrstiev a stavov, ktorí sú a ktorí budú, ľuďom všetkých dôb a všetkých krajín. Ale napriek tomu po celé stáročia nebola Františkovmu písanému posolstvu venovaná pozornosť akú si zasluhuje.
Františkove texty, úctivo uchovávané a prepisované, ako dosvedčuje niekoľko 100 rukopisov z 13. až 15. st., začali byť ako hlavný a základný prameň pre poznanie jeho duchovného videnia seriózne študované až v posledných štyridsiatich rokoch (úprava robená v r. 2009), ako keby Františkova postava – oslavovaná, vylepšovaná a idealizovaná starou i modernou hagiografiou – zatienila jeho posolstvo. Predmetom tohto posolstva nie je Františkova osobnosť ani jeho konkrétna cesta, lebo jeho texty nám o ňom samom nehovoria takmer nič, to je vec hagiografických štúdií, zato sa z nich dozvieme o jeho pochopení Boha, človeka, o jeho predstave o živote podľa evanjelia. Preto majú nenahraditeľnú hodnotu. Dávajú nám nahliadnuť do toho, čím žil, a tak nás privádzajú k samým zdrojom františkánskeho duchovného postoja.
František – učiteľ duchovného života
Františkove texty sú ihneď na prvý pohlaď nadčasové. Nielenže v nich nie je o ňom samom zmienka, ale takmer sa v nich neodráža ani spoločenský pohyb počiatku 13. st., doby ich vzniku. Za konkrétnymi postojmi, ktoré František navrhuje kresťanom a bratom – radikálna chudoba, práca, zbieranie almužny – a ktoré sú samé o sebe zviazané zo svojou dobou, presvitajú vždy hlboké korene. A k nim František mieri. Jeho texty majú evanjeliový ráz v tom zmysle, že sa tak isto ako evanjeliá, týkajú čohosi trvalého v človeku: jeho úbohého človečenstva, ktoré Boh miluje a volá k životu. Inými slovami, Františkove spisy sú bytostne duchovné. Človeku ukazujú Božiu i jeho vlastnú tvár a vyzývajú ho, aby vo vnútornej chudobe a radosti nasledoval Krista.
Hlavným teologickým a duchovným inšpiračným zdrojom je pre Františka Písmo sväté Starého i Nového zákona sprostredkované liturgiou. Výslovne sa naňho odvoláva. Niektoré jeho texty sú len dlhšími montážami rozvážne vybraných citácií, skĺbených v rovnorodý celok. Týchto niekoľko údajov stačí k tomu, aby sme vo Františkovi videli skutočného duchovného učiteľa. Je to učiteľ zvláštneho druhu, veď bol laikom bez školského vzdelania. Ak odhliadneme od niektorých otcov púšte, ktorí nemali teologické vzdelanie a ktorých výroky – apoftegmata – sa nám zachovali, nenájdeme v kresťanskej tradícii mužského autora podobného typu. František je bližšie neškoleným stredovekým ženským postavám, takej Angele z Foligna, Kataríne Sienskej… a z našej doby napríklad Terézii z Lisieux, než Augustínovi, Bernardovi, Jánovi z Kríža, učiteľom a učencom. Ale pretože je František prostý, pretože nám opakuje evanjelium, bez toho, aby bol príliš poznamenaný nejakou konkrétnou epochou a jej kultúrou, jeho posolstvo nás zasahuje ľahšie než posolstvo zmienených velikánov; pripadá nám bezprostredné a súčasné.
Texty, ktoré tu ponúkame a komentujeme, sa nezaujímajú priamo o Františkov život a dielo. Všetky sú vzaté z jeho spisov a tvoria popis duchovnej cesty: vedú nás k poznaniu seba, blížneho a hlavne tajomstva Trojjediného Boha, centra života každého kresťana. Počas týchto dní nás budú teda sprevádzať texty od Františka a nie o Františkovi.
15 prednášok a chvíle modlitby, ktoré s Františkom strávime, chce byť uvedením do jeho duchovného videnia. Autor vybral len niekoľko jeho textov a zostavil z nich akúsi antológiu. Predkladáme a prepájame ich samozrejme podľa svojej úvahy, avšak veríme, že úplne františkovsky. S Františkom sa teda vydáme na cestu a budeme prosiť Boha, aby osvietil temnoty nášho srdce (1.). Božie svetlo nám najprv odhalí, čo je človek (2.) a ako cesta úplnej chudoby vede k pravé radosti (3.). Ukáže nám v každom človeku brata, ktorého máme milovať (4.), aj keby to bol ten najväčší hriešnik (5.). Potom sa František zahladí na Boha, ponúkne nám svoj duchovný itinerár (6.) a vysvetlí, čo je to čisté srdce, ktoré sa neprestáva klaňať Pánovi a hľadieť na neho (7.). Potom sa pred naším duchovným zrakom otvorí nesmierny pohľad: Otec a jeho dielo (8.); tajomstvo Ježiša Krista, Slova Boha Otca (9.); Maria, Slávna Paní, a svätí (10.) a konečne krása, ktorou Boh odel všetko stvorenie, našich bratov (11.). Potom ide František ešte hlbšie a popisuje, čo je skutočné duchovné poznanie: to, pri ktorom nám Duch ukazuje Otca a Syna v ich božskom bytí (12.). A tak z jeho a aj z nášho srdca vytryskne úžas a čistá chvála (13.). Zanietená výzva určená všetkým ľuďom nás zameria k jedinej nutnosti: túžbe po Bohu a zaľúbení v ňom (14.). A vyvrcholením bude rozhodnutie nič si nevyhradiť, nič si nenechať pre seba, ale všetko vo vďačnosti odovzdať Bohu (15.).
Ten, koho predstava o Františkovi je založená len na príbehoch zo životopisných kníh, bude určite udivený hutnosťou duchovného posolstva jeho textov. Je to posolstvo teologálne, priamo zacielené na tajomstvo Boha v jeho trojjedinosti a na tajomstvo človeka, ktoré je od neho neoddeliteľné. Františkov prístup nie je subjektívny, nejde o popis Božej práce v duši a psychologických reakcií na ňu. Je objektívny, pojednáva s istým odstupom o tom, čo skutočne objektívne existuje. Jeho pohľad je mystický v tom zmysle, ktorý toto slovo malo u cirkevných otcov. Nazerá a odhaľuje mystérium Boha, aký je sám v sebe a vo svojom diele, ktorého vrcholom je človek, bez toho, aby sa zastavoval u subjektívnych psychologických popisov. Taktiež si všimneme, že Františkova spiritualita je doxologická: nevyjadruje sa abstraktným, suchým jazykom, ale poeticky, spevom chvály.
Skratky
OfUt – Ofícium o utrpení Pána
ChB – Chvály Boha Najvyššieho
ChHod – Chvály ku každej liturgickej hodinke
LRad – List celému rádu
LMin – List ministrovi
2LVer – List veriacim (neskoršia verzia)
ModUk – Modlitba pred Ukrižovaným
Nap – Napomenutia
NReg – Nepotvrdená regula
PoCn – Pozdravenie čností
PoM – Pozdrav blahoslavenej Panne Márii
Reg – Potvrdená regula
PieSln – Pieseň brata Slnka
VykOt – Výklad modlitby Otčenáš
Poznámka autora exercícii:
Prekladateľ si dovoľuje upozorniť, že pri preklade textov svätého Františka vychádzal aj z českého textu na tých miestach, kde sa od slovenského prekladu líši (Vydavateľstvo Serafín, Bratislava 2005) a kde sa na odlišný preklad odvoláva aj prednáška. Česká verzia je uvedená v zátvorke za odlišným prekladom.
Vydávame sa na cestu