„Vráť sa Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti.“ Prvé čítanie z proroka Ozeáša nám odhaľuje podstatu pokánia. Hebrejčina pre slovo pokánie používa termín „šub“, ktorý má asi taký význam, ako počujeme v dnešnom čítaní „návrat domov, návrat z väzenia“. Z toho jasne vyplýva, že od Boha nás vyhnal náš hriech. Boh nám len zabránil prístup ku Stromu života, aby sme svoj biedny stav nezvečnili, keby sme z neho jedli. Smrť je vykúpením z tohto biedneho stavu, do ktorého nás vrhol hriech. Je teda na nás, aby sme sa vrátili. Keď sa lepšie pozrieme do knihy Genezis, zistíme, že Boh aj po prvotnom hriechu hľadá človeka, pýta sa „Adam, kde si?“ Je to človek, ktorý sa na Boha už neteší a začína sa ho báť a svojím podozrievaním zraňuje Božie srdce.
Dnes sme pozvaní k návratu, k Pánovi, svojmu Bohu. Sme pozvaní uznať Ježiša ako svojho Pána a podriadiť mu svoj život. Poučme sa zo svojich hriechov. My všetci sme uviazli vo svojej neprávosti. Podobne, ako márnotratný syn z podobenstva, aj my sme sa dostali do nešťastia a do problémov, keď sme odišli z Otcovho domu. Je to Boh, ktorý nás pozýva k návratu. Pozrime, čo sme bez Boha. Boli sme pozvaní k vznešenému cieľu, stať sa obrazom, zjavením Boha. Bez Boha sme však len prázdny rám, ktorému nikto nerozumie, ktorý nikomu nič nezjavuje, ktorý nič neznamená. Vráťme sa, lebo naša skutočná veľkosť je v Bohu.
„Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu: „Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať plodom svojich perí.“ Takto vyzerá skutočná ľútosť. Pozerať sa na hriech Božími očami. Jedine Boh vie hriech rozpoznať a odsúdiť. To dobré Pane prijmi a to zlé odpusť. Bez Boha nemôžeme byť dobrí. Naša vina nespočíva v tom, že sme slabí, ale v tom, že nemáme v sebe Boha. Potrebujeme Boha, aby sme sa mohli stať tým, čím sa máme stať: „Obrazom Božím“. Boh je dosť mocný, aby nás zmenil. Boh hovorí: „Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, lebo sa môj hnev od nich odvráti.“ Jedine Boh nás môže zmeniť a vyliečiť. Boh vylieči rozpoltenosť našich sŕdc. Len v Bohu je Spása človeka. Len Boh môže znovu zreštaurovať svoj obraz v nás.
Boh je pre našu dušu ako životodárna voda pre rastliny. Bez Neho neprinesieme úrodu. Nespoliehajme sa na dielo svojich rúk. Bohu sa nemôže páčiť ten, kto žije len z vlastných síl. Z vlastných síl dokážeme vybudovať len slušného človeka ale nie človeka dobrého. Jedine Boh je Skutočne Dobro a človek je jedine vtedy dobrý, keď je Boh v ňom. Kristus Bohočlovek je vzorom pravého človeka. Ježiš je dôkazom toho, že človek a Boh môžu existovať spolu ako jedna bytosť. Z Božej prítomnosti v nás vychádza úžasné požehnanie pre našu dušu i pre svet. „Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia, korene zapustí ako Libanon. Jeho konáre sa rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon”.
„Vrátia sa v mojej tôni sa usadia…“ Toto je túžba Božského srdca. Netrápme a netýrajme toto srdce. Nedovoľme, aby viera Boha v nás bola zmarená. „Efraim, čo chceš ešte s modlami?“ Boh ti hovorí: „Odo mňa pochádza tvoje ovocie.“ Ak je v nás niečo dobré, je to dielo Boha. Ak je v nás čosi zlé a prevrátené, je to dielo vzbury voči Nemu.
„Kto je múdry, nech to pochopí, kto je rozumný, nech to rozpozná! Lebo priame sú cesty Pánove a spravodlivý po nich kráčajú; no vzbúrenci na nich zahynú.” Svet bez Boha, bez Lásky, kráča do záhuby, nie z božej vôle ale z vlastnej svojvôle. V poslušnosti Bohu je naša Spása. Len spojenie s Bohom uzdravuje naše duše i naše telá.