Dnešné evanjelium nám znovu stavia pred oči farizejov a zákonníkov. Navonok sa javia ako slušní a zbožní ľudia, ktorí dávajú desiatky. Mohli by sme to naším spôsobom vyjadriť: „Ľudia, ktorí si horlivo plnia náboženské povinnosti, zachovávajúci cirkevné prikázania.“
Keby sme chceli Ježišov výrok povedať aktuálnym spôsobom, mohli by sme ho vyjadriť aj takto: „Beda vám pokrytci, lebo platíte cirkevnú daň, podporujete rôzne zbožné ustanovizne, prísne zachovávate pôsty v piatok, ale neplníte to, čo je v zákone dôležitejšie: spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť.“ Tieto tri duchovné postoje sú dôležitejšie ako škrupulantské zachovávanie cirkevných predpisov. Pozrime sa na ne podrobnejšie:
Spravodlivosť je čnosť, ktorú by sme mohli definovať ako snahu dať každému, čo mu patrí. V našom ľudskom svete to znamená nikoho neklamať a nepodvádzať, nekradnúť. Vo vzťahu k Bohu spravodlivosť vyznieva trochu ináč. Vo vzťahu k Bohu vyznieva spravodlivosť zvláštne: dať Bohu, čomu patrí znamená, dať mu všetko i seba samého vrátiť do božieho vlastníctva. Spravodlivosť vo vzťahu k Bohu prežívame ako odovzdanosť a lásku. „Nikto nežije sám sebe a nikto sebe neumiera, ale či žijeme, či umierame, patríme Pánovi.“ Je vlastne naplnením prvého prikázania: „Milovať budeš…“ Jeho sme a jemu patríme, preto sa mu celkom odovzdávame.
Milosrdenstvo je predovšetkým Boží vzťah k nám. Všetko je prejavom jeho milosti a milosrdenstva. Voči Bohu v jeho podstate, nemôžeme byť milosrdní, lebo Boh nepotrebuje nič. Ale môžeme byť milosrdní voči Božiemu Slovu, ktoré sa vtelilo a stalo sa potrebným. Toto poznanie nás samých má viesť k tomu, aby sme boli milosrdní a veľkodušní aj voči naším blížnym. Máme byť milosrdní, ako je milosrdný náš Nebeský Otec. Milosrdenstvo nedáva pre zásluhu ale kvôli potrebe. Milosrdenstvo dáva každému to, čo potrebuje.
Vernosť je menovaná ako tretia čnosť. Boh je Verný. Čo je to vernosť? Je to stálosť vo svojich správnych postojoch, úmysloch a plánoch. Len na verného človeka je spoľahnutie. Vernosť je akousi vnútornou pevnosťou. Boh skúma ľudskú vernosť, vernosť v každodennom živote, vernosť práve v tých všedných a banálnych situáciách. „Keďže si bol verný v maličkostiach, nad mnohým ťa ustanovím.“ Aj manželská vernosť má byť zjavením Božej vernosti.
„Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.“ Prednostne sa teda usilovať o tieto tri postoje, a potom aj to zachovávanie cirkevných predpisov bude milé Bohu i ľuďom. Tieto tri postoje nám pomáhajú k vnútornej čistote a k nepokryteckej láske: „Slepý farizej, vyčisti času najprv znútra, aby bola čistá aj z vonka!“