„Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.“ Už v SZ nachádzame myšlienku: „obetu chvály tí prinesiem a budem vzývať meno Pánovo.“ (Ž 11,17) „Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň.“ (Ž 50,14) Čo je to „obeta chvály“? Vtedy prinášame obetu chvály, keď vzývame a keď vyznávame jeho meno. Čo je to obeta chvály, musíme sa jej naučiť. Keď oslavujeme svojimi ústami Boha, keď to robíme skrze Ježiša Krista, vtedy prinášame Bohu obetu chvály. Ustavične máme začo chváliť Boha. Prosím Vás ak ste to všetko, čo sme v rámci týchto čítaní pochopili, prosím vás, prestaňte nariekať. Nič nieje únavnejšie ako počúvať naše ponosy, namiesto toho, aby sme sa tešili všetkému, čo je a bude. Filozof Chesterton povedal: „Všetko je príliš veľkolepé, keď to porovnáme s ničotou, z ktorej Boh svet stvoril”. Oslavujme teda Boha. Oslavujme Lásku, ktorá stvorila tento svet. Ktorá ho vykúpila svojou obeťou.
„Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.“ Niekedy veľmi tuho rozmýšľame, ako a čo by sme mali robiť, aby sme sa zapáčili Bohu. Vymýšľame si rôzne asketické úkony umŕtvovanie a napriek tomu nemáme vedomie, žeby sme sa tým Bohu skutočne priblížili. Cieľom asketických cvičení je priblížiť sa k Bohu. Existuje ale jedna spoľahlivá cesta: „Kto miluje poznal Boha”. Je to cesta prostredníctvom našich blížnych. Na ceste k Bohu nieje dovolené obísť blížneho. Preto je dobročinnosť a vzájomná pomoc naozaj obeťou, v ktorej má Boh zaľúbenie. Ježiš je nám aj tu vzorom: „Kade chodil, dobre robil”, alebo: „Dobre robí všetko, i nemým vracia reč a hluchým, sluch”. Tak charakterizuje evanjelista Pána Ježiša. Pohostinnosť, je schopnosť prijať hladného do svojho domu. Pohostinnosť sa teda môže prejavovať’ tam, kde mám svoj dom. Dobročinnosť’ však môžeme prejavovať všade. Vzájomná pomoc je služba v rámci kresťanského spoločenstva. Niekedy sa totiž ľahšie preukazuje dobro neznámym ľudom, ktorých ešte nepoznám, ako vlastným bratom, ktorý poznajú mňa a ja poznám ich, a ktorí mi možno ani za moju službu nepoďakujú. Ale práve vzájomná pomoc, ktorú vidia ľudia stojaci mimo, priťahuje. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete milovať navzájom. Toto sú obety, v ktorých má Boh svoju záľubu. Boh nežiada aby som hromadil jednu modlitbu k druhej, aby som konal desiatky všelijakých pobožností. Veď to nakoniec cítite sami, že napriek tomu, že sa mnohí z vás modlia väčšinu dňa, nemajú zážitok stretnutia s Bohom. Nezabúdajte teda na dobročinnosť a vzájomnú pomoc”.
„Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo.“ Najťažšou obeťou v duchovnom živote, je obeta poslušnosti. Ak niekto dostal dar biskupstva a kňažstva, alebo funkciu predstaveného v rehoľnom spoločenstve, prebral tým veľkú zodpovednosť za duše jemu podriadených. Ale našou úlohou je poslúchať. Jedine vtedy niesme povinný alebo dokonca nesmieme poslúchať, ak by vyžadoval niečo proti nášmu svedomiu. Ale vo veciach disciplíny cirkevného života sa z láskou podriaďujme. Je znakom veľkej pýchy, ak si niekto myslí, že to vie lepšie ako svätý otec, alebo náš biskup, alebo i kňaz jeho farnosti.
„A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.“ V tejto prosbe je ukázaná cesta nášho zdokonaľovania. Máme sa modliť. Sme vyzvaní, aby sme Boha prosili, aby sme prijali do seba Ježiša Krista a aby sme postupovali v zhode s jeho vôľou. To ostatné, teda naša dokonalosť, je dielom Božím. Lebo je to On, ktorého apoštol prosí, aby nás uschopnil konať dobro. Skutočné dobro je v tom, aby sme plnili jeho vôľu. Je to Boh, ktorý môže v nás, skrze Ježiša Krista, vykonať, čo sa jemu páči.
„Jemu sláva na veky vekov! Amen!“. Áno, Bohu sláva za všetko, čo koná v nás a čo koná vo svete. Nech tento výkrik a vzdanie slávy Bohu je i koncom nášho uvažovania nad liste Hebrejom.