Dnes si všimneme niektoré zvláštne slovné väzby, ktoré užíva apoštol Pavol vo svojom liste. Apoštol sa predstavuje: „Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša..“ Týmito slovami charakterizuje seba a svoje poslanie. Nie je apoštolom zo svojej ľudskej vôle, ale cíti sa byť apoštolom z Božej vôle. Človek sa nemôže stať skutočným apoštolom len tým, že to on chce. Povolanie je predovšetkým Božou milosťou, za ktorú môžeme prosiť, ale nemôžeme ju sami spôsobiť. Predstavuje sa ako ten, ktorý stojí v službe Krista Ježiša. Božia vôľa a boží charakter sa nám zjavne ukazuje v osobe Krista Ježiša. Kristus je človek, ktorý je súčasne Božím obrazom, Božím zjavením. Skrze neho a v ňom sa nám zjavuje a spredmetňuje neviditeľný a bezpredmetný, nepochopiteľný Boh. Nie je možné poznať Boha mimo Krista.
Zaujímavé je aj oslovenie adresátov listu: „svätým a veriacim bratom v Kristovi, čo sú v Kolosách.“ V kresťanstve nejde len o šírenie nejakej idey, ktorú je potrebné prijímať. Kristus je Božie Slovo, ktoré sa stalo telom a my všetci sa máme skrze eucharistiu začleniť do jeho tela. Skutočný kresťan nie je len veriaci v Krista, ale človek, ktorý je s ním spojený vierou, nádejou, láskou, čo najlepšie vyjadruje svojou ustavičnou modlitbou a prijímaním sviatostí cirkvi. Zaujímavé, že Pavol ich oslovuje ako svätých a veriacich. A možno práve preto svätých, že veriacich. Svätosť nespočíva prednostne v mravnej dokonalosti ale v spojení s Bohom, skrze vieru, ktoré vedie a spôsobuje mravnú dokonalosť. P. Raniero Cantalamesa správne hovorí: „Keby sme mali Boha, nemali by sme hriech!“
Sv. Pavol im praje: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca!“ Prirodzený človek, ktorý sa nachádzal v nemilosti, znepriatelený s Bohom, sa skrze vieru v Krista a odovzdanosť posúva do oblasti Božej priazne. Svojou vierou sa zapáčil Bohu. Milosť to je oblasť Božieho priateľstva, ktoré potrebujeme zažiť, aby sme mohli dorásť do dokonalosti. V žalme počujeme, ako žalmista vzdychá: „Tvoja milosť je lepšia ako život!“ Pozemský život je úžasnou skutočnosťou, ale objaviť Božie priateľstvo je čosi neporovnateľne úžasnejšie. Milosť spôsobuje v človeku pokoj v hĺbke jeho bytosti. Milosť dáva istotu v tých najintímnejších skutočnostiach. Božia milosť to je prebývanie Boha v nás.
V ďalšej časti Pavol znovu zdôrazňuje, čo má byť predmetom vďaky, za čo máme byť Bohu vďační: „Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi.“ Znovu Pavol ukazuje, že Boh, v ktorého veríme je Otcom nášho Pána Ježiša Krista, má teda ten istý charakter ako Ježiš. Jeho modlitba za veriacich je vlastne modlitbou vďaky, za ich vieru, nádej a lásku. Viera vzbudzuje nádej a nádej vedie k Láske. Veriaci v Kolosách sa milujú kvôli nádeji, ktorú majú uloženú v nebi. Aby tejto lásky boli schopní, musia najprv uveriť, že skrze vieru v Krista sa stali Božími priateľmi, dokonca skrze prijatie Krista sa stali Božími deťmi a preto sú dedičmi neba. Ak je Kristus v nás skrze vieru a milosť prítomný, približujeme sa k naplneniu blaženej nádeje.
O predmete našej nádeje sa hovorí pri ohlasovaní evanjelia. Pavol môže konštatovať: „Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia. Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde.“ Ohlasovanie evanjelia to je predovšetkým vzbudzovanie nádeje. Keď sa ohlasuje Pravda evanjelia, človek je schopný v nej zažiť Božiu milosť. Evanjelizácia nám ukazuje otvorené dvere ku Spáse. Máme vierou prijať Božie Slovo, ktoré nie je len informáciou, ale živou osobou, dokonca samým Životom, ktorý ak prijmeme, začneme rásť do podoby, ktorá sa Bohu páči a ktorá vedie ku spoločenstvu s Otcom i Synom v Duchu Svätom.
A na záver odstavca charakterizuje sv. Pavol kresťanskú lásku, ako Lásku v Duchu. Je to láska, ktorá v nás prebýva, ako živá skutočnosť, ak sme vo vôli zjednotení s Božím Slovom, ktoré sa zjavuje v osobe Ježiša Krista. To, čo Ježiš je, žije, zjavuje a učí, to Duch Boží vkladá do nás, ak s tým súhlasíme, ak to uznávame a chceme. Duch Boží takto dovádza Kristovo dielo do konca. Z druhej strany platí, že ak nesúhlasíme so Slovom Božím, ktoré sa zjavuje v osobe Ježiša Krista, ak si myslíme, že sme chytrejší a lepší ako Boh, strácame túto oblažujúcu Božiu prítomnosť a znovu spejeme ku smrti.