Čo v dnešnom príbehu privádza Pána Ježiša k úžasu? Viera človeka. Je tak vzácna, že ani veriaci lepšie povedané, ľudia chodiaci do kostola, ju neraz nemajú. Veľmi často čítame v evanjeliu poznámku o tom, že Ježiš nemohol urobiť žiaden väčší zázrak a divil sa ich nevere. Nevera, akoby zväzovala ruky Bohu, akoby spôsobovala akúsi Božia nemohúcnosť. Sv. Jakub hovorí: „Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.“ (Jak 1,5-8) Človek bez viery nič nedostane od Pána.
Dnešné evanjelium ukazuje pohana, stotníka, ktorý akoby lepšie chápal, ako Židia, že Boh stvoril svet svojím stvoriteľským Slovom a teda Božie Slovo stačí k tomu, aby sa stal zázrak. On verí, že Ježiš je Boh, že môže konať ako Pán. Rozkáže a stane sa! Je to skutočne zvláštny prípad vojaka, ktorý potvrdzuje, že živé náboženstvo víťazí aj nad vojenskou mocou.
Môžeme predpokladať, že tento vojak bol poslaný ako veliteľ okupačnej armády. Aj v dobe Pána Ježiša existovali radikálne skupiny, ktoré každého rímskeho vojaka považovali za zločinca a snažili sa o likvidáciu či už jednotlivcov alebo celých oddielov. Mohli by sme to vyjadriť moderne: boli to akýsi partizáni. Snáď mal tento vojak šťastie, že narazil na hlboko veriacich ľudí. Možno to bol práve ten sluha, za ktorého uzdravenie prišiel prosiť a ktorého si tak nesmierne vážil, lebo mu objasnil tajomstvo viery Izraela. A nakoniec vidíme, že z okupačného vojaka sa stal priateľ, o ktorom podľa Lukášovho evanjelia môžu Židia vydať pekné svedectvo: „Miluje náš národ a aj synagógu nám dal on po staviť.”
Čo nás ďalej uvádza do údivu je pokora tohto človeka. On, pán stotník, prosí žida Ježiša za svojho židovského sluhu. On sa necíti hodní, aby Ježiš vstúpil do jeho domu. My všetci síce pred svätým prijímaním opakujeme jeho výrok o nehodnosti, ale veľmi často to len recitujeme a nie sme o tom skutočne presvedčení. Veď vtedy, keď sme o tom naozaj presvedčení, radšej nejdeme na sväté prijímanie. Keby sme naozaj poznali a uznali svoje hriechy, nečudovali by sme sa, keď nás druhí karhajú a napomínajú. Je to paradox, ale práve vtedy, keď človek úprimne hovorí: „Pane, nie som hoden!“, práve vtedy a jedine vtedy je správne naladený na stretnutie s Bohom.
Ježiš obdivuje tohoto človeka pre jeho vieru a lásku. My môžeme s obdivom pozerať aj na toto živé prostredie viery, ktoré nás učí nehľadieť na vojaka len ako na okupanta, ale ako na človeka, ktorému je treba zvestovať Božie Kráľovstvo.
Aj k naším modlitbám Ježiš hovorí: „Choď a ako si uveril, tak nech sa ti stane!” A výsledok našich modlitieb je veľmi často nulový, pretože aj naša viera je na nule. Zakiaľ sme plný seba, zakiaľ hľadáme seba a svoju slávu, nemôžeme uveriť v Pána Slávy. Zakiaľ sme plní vedomia svojej vlastnej sily, nemôže sa v našich životoch prejaviť moc Božia.
Všimnime si druhý prípad, ktorý nám tiež ukazuje dnešné evanjelium: „Modlitbu apoštola Petra za jeho chorú svokru“. Pán Ježiš prišiel k Petrovi, aby s ním hovoril o vážnych veciach Božieho Kráľovstva. Ale Peter mal veľký problém, ktorý stále zamestnával jeho pozornosť a myseľ. Jeho svokra bola ťažko chorá. A čo urobil Peter? Zahnal tento problém a venoval sa Ježišovi? Nie, iná verzie tohoto rozprávania, ktorú zachytil evanjelista Lukáš, hovorí, že hneď o tom hovoril s Ježišom. Jedine takto sa nám podarí zbaviť sa roztržitosti pri modlitbe. Pozrieť do nej, prečítať ju, pozrieť, čo ju spôsobuje a túto starosť svojimi slovami predniesť Pánovi. Na neho máme uvaliť všetky svoje starosti, On sa postará.
Ježiš vyháňa zlých duchov svojím slovom. Takto nám to ukazuje záver dnešného čítania. To je sile Božieho Slova. Božie Slovo zaháňa zlých duchov. Starí ruskí mnísi radili tým, ktorí boli v zajatí závislosti od alkoholu: „Keď ťa chytí chuť na alkohol, vezmi Písmo Sväté a čítaj!“ Taká je sila Božieho Slove. Je známe, že satanisti počas vzývania satana pália bibliu na trojnožke. Dokiaľ je tu Božie Slovo satan nemôže prísť so svojou zvrhlou mocou. Božie Slovo mu prekáža. Nezabúdajte, že nielen chlebom je človek živí ale každým Slovom, ktoré vychádza z Božích úst.