Pozrime sa čo nám dnes Cirkev ponuke z bohatstva Božieho Slova. V čítaní z listu Hebrejom sme počuli: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč.” Predovšetkým sa nám zvestuje pravda o Božom Slove. Božie Slovo nie je niečím neživým. Božie Slovo nie je len zvukom. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou. Tak živou, že ak sa mu svojou vôľou nepostavím na odpor, ono sa v mojom živote presadí. Je potrebné zjednotiť sa s týmto Slovom. Skrze Božie Slovo sa zjednocujem so samotným Bohom. Je veľmi potrebné zaujať taký postoj, akému nás učí P. Mária: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova“. Boh je dosť mocný, aby sa v nás dokonalo jeho Slovo. Od nás sa žiada, aby sme to isté chceli a tak isto zmýšľali, ako zmýšľa On.
„Preniká až tam, kde sa delí duša od ducha a kĺby od špiku a rozoznáva myšlienky a hnutia srdca. Niet tvora, ktorý by sa mohol skryť pred ním. Všetko je obnažené a odkryté pred očami Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.” Silu Božieho Slova nám názorne zjavuje evanjelium. Ježiš je Vtelené Božie Slovo. Alfejov syn Lévi je tak uchvátený Božím Slovom, že zanecháva všetko a na jeho pozvanie ide za ním. Vžite sa do jeho situácie. Človek, ktorý vidí v hromadení peňazí svoju životnú istotu je zrazu schopný v jednom, momente toto všetko zavrhnúť a nasledovať Ježiša, Vtelené Božie Slovo.
„Máme veľkňaza, ktorý prenikol nebesie, Ježiša, Syna Božieho; držme sa preto vyznania viery.” Naša viere stojí ne solídnom základe. Kristus svoju vierohodnosť dokázal svojím mravne bezúhonným životom, ale aj veľkými znameniami, ktoré sprevádzali ohlasovanie Slova. Najväčším zázrakom však bolo jeho zmŕtvychvstanie a vstúpenie do neba.
„Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol pochopiť naše slabosti; veď na sebe zakúsil všetky pokušenia ako my, ale nedopustil sa hriechu.” Ježiš hoci prenikol do nebies, žil tu s nami našu pozemskú skutočnosť. Pozná všetky naše slabosti, i keď ako vieme sa hriechu nedopustil. Preto sa ujíma nás hriešnikov.
„A keď bol Ježiš pri stole v jeho dome, stolovali s ním a s jeho učeníkmi mnohí mýtnici a hriešnici; lebo ho už mnohí nasledovali.” Hriech sa v našom živote objavuje ako určitá dedičná choroba. Všetci sme postihnutí hriechom a všetci potrebujeme niekoho, kto by nám ukázal cestu von. V očiach Božích však existuje jeden vážny a zavinený hriech. Pán Ježiš o farizejoch hovorí: „Hriech je v tom, že neuverili vo mňa”.
Boh veľmi dobre vie, že mi všetci sa rodíme podobne ako postihnuté deti. Nikto aspoň z tu prítomných nie je šťastný z toho, že nosí v sebe hriech. My trpíme svojimi vlastnými hriechmi. Z tohoto dedičného sklonu nás Boh ani neobviňuje. On sám nám posiela lekára. Náš skutočný hriech, za ktorý nesieme plnú zodpovednosť pred Bohom spočíva v prijatí alebo odmietnutí tohto lekára, ktorým je Ježiš sám.
„Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jé s hriešnikmi a mýtnikmi, povedali jeho učeníkom: „Prečo jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi”?! Ježiš to počul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov”. Ak si niekto z nás o sebe mysli, že je spravodlivý, že je snáď lepší ako tí druhí, možno bude z tejto výpovede Pána Ježiša sklamaný. Ale kto vyznáva svoj hriech a kto o sebe dobre vie, že je len obyčajný hriešnik, ten dnes môže s radosťou zotrvať pri Ježišovi.
„Predstupujme teda s dôverou pred trón milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť, pomoc v pravom čase.” Aj apoštol Pavol nás pozýva k veľkej dôvere. Ježiš prišiel ako lekár pre nás hriešnikov.