1. piatok, cyklus I  – (Hebr 4,1-5,11)

Prvé čítanie z Listu Hebrejom nás vovádza do problému viery: „Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli. A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili“. V tomto krátkom texte nachádzame tri pojmy, ktoré vystihujú problém osobnej viery: Prisľúbenie = Božie Slovo, viera a pokoj.

Počuté Božie Slovo osoží len tým, ktorý naozaj uveria a to nie ľudskou vierou, teda vierou akou veríme omylnému a hriešnemu človeku, ktorá vždy pripúšťa nejakú pochybnosť, ale vierou Bohu a to znamená s úplnou istotou. Len takto prijaté Božie Slovo prináša v našom živote ovocie pokoja. Pán Ježiš nám sľubuje: „Poďte ku mne všetci a nájdete odpočinutie pre svoje duše!“ Len istota viery vedie k odpočinutiu.