Dnes by som chcel vašu pozornosť obrátiť na Božie Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi: „Pán prehovoril ku mne takto: „Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil; ustanovil som ťa za proroka národom.” Toto čítanie nám dáva jasne na vedomie, že Pán Boh je Pánom života i smrti. Jedine On má právo rozhodovať, kto sa narodí a kto nie. Ešte prorok nebol ani počatý a Pán ho už poznal. Mal o ňom už presnú predstavu a dokonca aj plán spásy pre jeho život. Často sa vedieme diskusie s modernými pohanmi a obhajujeme novo počatý život od prvého momentu. Dnešné čítanie nám hovorí, že Boh pozná konkrétneho človeka skôr, ako sa vôbec počne. Ani matka nevie a nemôže vedieť, aké dieťa nosí vo svojom lone, ale počujeme, že Ktosi to vie. A ten Ktosi hovorí, že On každého jedného z nás utvoril v lone matky. Človek nieje dielom náhody a ani nevypadol z akejsi prírodnej rulety. Každé dieťa, ktoré prichádza na svet je úžasným Božím darom. Má cenu originálu, ktorý vyšiel z Božej ruky.
Žiadne zviera nešpekuluje nad tým, koľko má mať mláďat, jedine človek je tak skazený, že sa nevie tešiť z tohto úžasného prejavu Božej lásky, že Boh chce zjaviť svoje otcovstvo a materstvo, skrze človeka. Slovenské ľudové príslovie hovorí: „Deti a fliaš na zaváranie, nikdy nie je v dome nazbyt!”
Keď pramatka Eva prvý raz porodila dieťa, komentovala túto udalosť týmito slovami: Slovenský text prekladá takto: „Získala som človeka od Pána.” Ale český ekumenický v súlade s tradíciou cirkvi prekladá: „Získala som muža a tým Hospodina.” Tento výrok robí mnoho problémov exegétom. Totiž slovo muž a Hospodin sa vzťahuje na dieťa, ktoré drží v náruči. Starí cirkevní otcovia videli v tom náznak Bohoľudskej prirodzenosti mesiáša, pretože Eva sa domnievala, že už drží v náruči prisľúbeného mesiáša. Ale môžeme za týmito slovami tušiť aj presvedčenie o tom, že každý nový človek je dielom Božím. Boh utvára človeka už v lone matky a dáva mu poslanie.
„Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa..“ Existencia každého jedného človeka začína vo vyhni absolútne nesebeckej lásky Božej. Novo vzniknutý, novo stvorený človek je vložený do tela matky. Je veľmi dôležité, aby sa matka od prvého momentu tešila na nový život, aby dieťa neprežívalo akýsi šok z toho, že z tej nesmiernej vyhne Božej lásky, bolo vložené pod studené srdce. Psychiku a duševný rozvoj dieťaťa ovplyvňuje už spôsob akým ho prijali rodičia do svojho života. Podvedomie človeka zaznamenáva aj tieto vnemy a ak človek nebol prijatý s nesebeckou láskou na tento svet, ostáva mu v duši akýsi deficit lásky, akýsi základný smútok, akási podvedomá depresia. Môžeme aj túto oblasť nechať uzdraviť nášmu Pánovi a prosiť ho aby on svojou nesmiernou láskou zahojil v našej bytosti to, čo sa nám azda nedostalo pri našom počatí, horúce prijatie.
Keď prví ľudia opustili Boha, hneď ďalším hriechom bola bratovražda. Dnes už vieme, že Eva namiesto mesiáša porodila bratovraha Kaina. Opustiť Boha znamená opustiť Lásku. Boh je Láska, nezištná Láska. Je zarážajúce, že sa človek bez Boha nevie ani rozmnožovať. Sebectvo ničí život. Len láska dáva život. Ježiš nám ponúka svoje telo, ktoré sa obetuje za nás. Tu máme zdroj a prameň nesebeckej lásky. Čerpajme silu z nášho Spasiteľa a z prijatia jeho človečenstva, aby nás posilnila sila tela a krvi obetovanej z lásky k nám.