V dnešnom úryvku evanjelia počujeme, že „Ježiš chodil po mestách a dedinách a hlásal radostnú zvesť o Božom kráľovstve”. Rímsky katechizmus nás poučuje o božom kráľovstve nasledovnými slovami: Všetci ľudia sú pozvaní, aby vstúpili do Kráľovstva. I keď sa ohlasovalo najprv deťom Izraela, toto mesiášske kráľovstvo je určené, aby ho prijali všetci ľudia a všetky národy. Ten, kto chce do neho vstúpiť, musí prijať Kristove slová: Slovo Pánovo sa totiž pripodobňuje semenu, ktoré sa rozsieva na poli: tí, čo ho počúvajú s vierou a sa zaraďujú do Kristovho maličkého stáda, prijali samo kráľovstvo; semeno potom z vlastnej sily klíči a vzrastá, kým nepríde čas žatvy.
Kráľovstvo patrí chudobným a maličkým, to znamená tým, ktorí ho prijali s pokorným srdcom. Ježiš je poslaný, aby priniesol „Evanjelium chudobným” (Lk 4,18). Vyhlasuje ich za blahoslavených, lebo „Ich je Kráľovstvo nebeské” (Mt 5,3); „maličkým” ráčil Otec zjaviť, čo zostáva skryté múdrym a rozumným. Ježiš sa podieľa na živote chudobných od jasiel až po Kríž; pozná hlad ,smäd a biedu. Ba ešte viac: stotožňuje sa s chudobnými každého druhu a z činnej lásky voči nim robí podmienku vstupu do svojho Kráľovstva.
Ježiš pozýva hriešnikov ku stolu v Kráľovstve. „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov“ (Mt 2,17). Vyzýva ich k obráteniu, bez čoho nie je možné vstúpiť do Kráľovstva, ale preukazuje ich slovami i činmi bezbrehé milosrdenstvo svojho Otca voči nim i nesmiernu „radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie” (Lk 15,7). Najvyšším dôkazom tejto lásky bude obeta vlastného života „na odpustenie hriechov” (Mt 26,28).
Ježiš pozýva vstúpiť do Kráľovstva prostredníctvom podobenstiev, čo je typickým rysom Jeho kázania. V nich pozýva „na hostinu Kráľovstva”, ale žiada aj radikálnu voľbu: kto chce získať Kráľovstvo, musí obetovať všetko; slová nestačia, žiadajú sa činy .Podobenstvá sú akoby zrkadlá pre človeka: prijme slovo ako tvrdá alebo úrodná zem? Čo urobí s talentami, ktoré dostal? Ježiš a prítomnosť Kráľovstva tu na zemi sú ukryté v strede podobenstiev. Treba vstúpiť do Kráľovstva, to znamená stať sa učeníkom Krista, „aby človek spoznal tajomstvá nebeského Kráľovstva ” (Mt 13,11). Pre tých, ktorí zostávajú „vonku” ,zostane všetko hádankou.
Ježiš doprevádza svoje slová množstvom „mocných činov, divov a znamení” (Sk 2,22), ktoré dávajú najavo, že Kráľovstvo sa nachádza v Ňom. Dokazujú, že Ježiš je zvestovaný Mesiáš. Znamenia, ktorá robil Ježiš, svedčia, že Ho poslal Otec. Vyzývajú veriť v Neho. Tým, čo sa obracajú na Neho s vierou, vyhovie vo všetkom, o čo žiadajú. Tak divy posilňujú vieru v Toho, ktorý robí skutky svojho Otca: svedčia, že je Boží Syn. Ale môžu byť aj „príležitosťou pohoršenia”. Ich cieľom nie je uspokojovať ľudskú zvedavosť a túžby po zázrakoch. Napriek týmto zrejmým zázrakom niektorí Ježiša zavrhli; obžalúvajú Ho dokonca, že koná skrze zlých duchov. Tým, že niektorých ľudí oslobodí od pozemského zla hladu, nespravodlivosti, choroby a smrti, Ježiš uskutočnil mesiášske znamenia; neprišiel však, aby zrušil všetko zlo na zemi, ale aby oslobodil ľudí z najťažšieho otroctva, z otroctva hriechu, ktoré ich spútava v ich povolaní Božích synov a spôsobuje všetky ľudské ujarmenia. Príchod Božieho Kráľovstva znamená porážku Satanovej ríše: „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo” (Mt 12,28). Ježišove exorcizmy vyslobodzujú ľudí zo zajatia démonov. Anticipujú veľké víťazstvo Ježiša nad „kniežaťom tohto sveta” (Jn 12,31). Nebeské Kráľovstvo bude definitívne nastolené až Kristovým Krížom: „Boh zavládol z výšky kríža”.