Záver dnešného evanjelia o napomenutí brata znie: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Mnohí kresťania sa roky modlia na určitý úmysel a nič sa nedeje. Kde je chyba? Nemodlia sa správne? V dnešnom evanjeliu nám Pán Ježiš odovzdáva návod k účinnej a mocnej modlitbe.
„Ak budú dvaja z vás na zemi“ Toto je prvá podmienka tejto zázračnej formy modlitby. Prosiacimi musia patriť medzi tých, ktorých môžeme nazvať Ježišovými učeníkmi, teda ľuďmi, ktorí sa otvárajú Božiemu Slovu a snažia sa podľa neho tvarovať svoj život. Niečo iné je trebárs aj denne chodiť do kostola a niečo iné je v praktickom živote denne a namáhavo uskutočňovať Božie Slovo. Sv. Ján evanjelista túto podmienku zachytil trošku odlišným spôsobom, aj keď myslí to isté. V Jánovom evanjeliu Pán Ježiš hovorí: „Ak moje slovo bude vo vás, proste, čo len chcete a dostanete to od môjho Otca…“ Teda prvou podmienkou je skutočnosť, že musíme byť ľuďmi, ktorých sa dotklo Božie Slovo a vstúpilo do ich životov.
Každá duša, ktorá prichádza na tento svet, prichádza ako čistá nenahraná páska. Táto nenahranosť je priestorom pre prijatie Božieho Slova. Božie Slovo, ktoré je živé a účinné, mení vnútro človeka. Všetko, čo sme zažili, všetko, čomu sme sa naučili a zvlášť všetko to, čomu sme uverili, tvaruje našu dušu. Skrze Božie Slovo hlboko do nás preniká vznešenosť nášho Stvoriteľa. Skrze zlé slovo, zlý film, zlú knihu alebo obraz sa do človeka vkráda zlý duch. Skrze Božie Slovo, skrze modlitby a sviatosti preniká do človeka Duch Svätý.
Boh nevyslyší všetky modlitby, ale len tie, ktoré sú prednášane v Duchu Svätom. Teda v správnom postoji a správnym spôsobom a za správnu vec. Slova navonok môžu vyzerať tak isto, ale duch môže byť úplne iný. Ak sa neprihováram Bohu Jeho Slovom a v Duchu Svätom, tak mi vôbec nerozumie. Je to niečo podobné, ako keď žiadate druhého človeka bez patričnej úcty, tvrdo a pyšne, po prípade za vec, ktorá je proti jeho presvedčeniu. Tiež vás nevypočuje. Aj k človeku sa máme približovať v Duchu Svätom, ináč nám nebude dôverovať a ani nás nevypočuje.
Druhá podmienka tejto úžasnej modlitby, na ktorú je daný taký mocný prísľub je: „spoločne, dvaja z vás.“ Teda k tomu, aby modlitba niekoho bola vyslyšaná je potrebná láska. Nezištné zapojenie sa druhého človeka. I keď sa snažíme stretávať na spoločných modlitbách, je tak zriedkavé vidieť niekoho, aby dával pozor na to, o čo prosí iný brat alebo sestra. Takže naše zlé modlitby často vyznejú: „Pane mne daj a druhého si nevšímaj!“ K tomu jeden humorný príbeh, ktorý hovorí o požiari v Kiripolci (dnešné Kostolište pri Malackách). „Keď horelo v Kiripolci jeden „zbožný“ dedko, ktorý mal pocit, že je spravodlivejší ako ostatní obyvatelia, sa modlil: „Sv. Floriánko, enem potáto!“ Myslel tým na svoj dom. Keď však požiar zachvátil aj jeho dom, tak zvolal: „Ščileky venkoncem!“
Aj tretia podmienka je ovocím druhej: jednomyseľnosť. Každý z nás je tak strašne plný seba samého a zaujatý sebou samým, že nie sme schopní, alebo len veľmi ťažko sa otvárame na potreby druhého. Veľmi ťažko uznávame pravdu toho druhého. Preto je tak málo zázrakov.
Štvrtá podmienka je iným vyjadrením prvej: „V mojom mene“. Meno v jazyku, ktorým hovoril Pán Ježiš znamenalo približne to isté, čo v našom jazyku znamená Duch, charakter. „V mojom mene“, teda neznamená akúsi možnosť protekcie, odvolania sa na to, že sa poznáme s Ježišom, ale vyjadruje vlastne to isté, ako prosiť v Duchu Ježišovom, teda v zhode s jeho slovom, v zhode s jeho učením a konaním. Týmto je vlastne vymedzený aj predmet našich modlitieb. To slovo „hocičo“, ktoré obsahuje Ježišov prísľub, je presne ohraničené Duchom Kristovým. Teda nie hocičo zo všetkého možného, ale hocičo z toho, čo by aj Ježiš prosil a chcel. Toto môžeme prosiť s absolútnou dôverou. Skôr ako sa začneme za niečo modliť je dobre pozorovať Ježiša, či sa môžeme odvolať na jeho slovo alebo príklad. Ak nie, naša modlitba nemá šancu. Boh rozumie len svojmu Slovu, ktoré je Jeho rečou k nám. My všetci sme povinní tento jazyk ovládať, aby nám Boh rozumel a aby sme my rozumeli Jemu. Ak bude Božie Slovo v nás a ak ho budeme ovládať a predovšetkým, ak Ono bude ovládať nás, vtedy sa začnú uprostred nás diať zázraky.