Kniha Genezis nám ukazuje pôvodný a nádherný Boží plán s človekom a s jeho manželstvom. V dnešnom evanjeliu zasa vidíme dôsledky hriechu na ľudské manželstvo a problémy, ktoré z toho vyplývajú. Je zaujímavé, že Sväté písmo sa začína stvorením muža a ženy na obraz a podobu Božiu a ustanovením manželstva a končí sa videním „Baránkovej svadby”. Od začiatku až do konca Sväté písmo hovorí o manželstve a jeho „tajomstve”, o jeho ustanovení a význame, ktorý mu dal Boh, o jeho pôvode a cieli, o jeho rozličných realizáciách počas dejín spásy, o jeho ťažkostiach, ktoré vyplývajú z hriechu a o jeho obnovení „v Pánovi” (1 Kor 7, 39) v novom zväzku Krista a Cirkvi.
V dnešnom evanjeliu farizeji dávajú Ježišovi veľmi aktuálnu otázku: „Či smie muž prepustiť svoju manželku?“ Je to otázka o možnosti rozvodu, ktorá je stále aktuálna. Mnohí si myslia, že rozvod je riešením problému. Samých seba považujú za zástancov ľudskosti. Je tu však jeden háčik. Dvaja ľudia sa predsa berú z lásky a sľubujú si, že sa nikdy jeden druhého neopustia a niekedy sa až čudujú, prečo cirkev ku tak samozrejmej veci žiada verejnú prísahu. Čudujú sa, že sa neverí v ich lásku. A za niekoľko rokov, tí istí, kedysi zúfalo zaľúbení, hľadajú útek od seba, hrozne sklamaní. Ako je to možné? Kde sa stratila láska?
Sviatosť manželstva akosi nefunguje. To, čo teraz poviem je môj názor: Osobne si myslím, že je rozdiel medzi „uzavretím manželstvo v kostole“ a „uzavretím manželstvo v Kristovi“. Aj keď sme sa učili, že matériou sviatosti manželstva je vzájomný súhlas snúbencov, predsa by som namietal, že základom každej sviatosti je Kristus. Ak človek vo svätom prijímaní prijíma Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa a ak sa mu odovzdáva, tak vtedy môžeme povedať, že je to aktuálny kresťan. Viera a krst je potrebná ku Spáse. Krst prijímajú mnohí, ale nie mnohí skutočne svoj život Kristovi otvárajú. Človek sa len vtedy stáva kresťanom, keď sa Bohu vydáva. Vtedy začína v ňom proces Posvätenia a Spásy. Ak sa berú takíto dvaja ľudia, je to skutočne sviatosť, lebo Kristus je ich životom i spojivom. Kristus je hlavným hosťom na ich svadbe a nahradzuje nedostatok vína svojou mocou.
Ak si ľudia pár dní pred uzavretím manželstva spomenú nato, že by chceli mať manželstvo v kostole, lebo je to tak krajšie, ale ich životný štýl vôbec neberie ohľad na Boha a Jeho Slovo, či sa tu skutočne dá hovoriť o niečom posväcujúcom? Veď tu evidentne chýba princíp posvätenia, ktorým je Kristus, a to aj vtedy, keby v deň svojej svadby boli formálne na svätom prijímaní. Tu neexistuje žiadna odovzdanosť Kristovi, žiadna láska k Bohu a teda ani Boh tu nežehná. Takéto manželstvo sa časom rozpadne a ťažko povedať, že to bolo sviatostné manželstvo, aj keď bolo uzavreté v kostole.
Sviatosť manželstva začína prijatím Krista a následne vzájomným prijatím. Ak však chceme dosiahnuť víťazstvo, musíme zápasiť. V živote každého musí nastúpiť snaha o dobro, aby bolo čo najmenej pohoršenia. Občas radím snúbencom, aby nikdy neprestali spolu chodiť. Chodenie, dvorenie počítajú manželia medzi najkrajšie obdobie manželstva. Nielen preto, že sú po uši zaľúbení, ale zvlášť preto, že je v ňom stála snaha o záľubu druhého. Chlapec začne o seba viacej dbať, dievča je ochotné aj sa trochu postiť, aby zhodila nadbytočné kilá. Chodiť s niekým znamená stále brať ohľad na druhého. Ak toto chodenie pokračuje aj v manželstve, stáva sa manželstvom úžasnou stavbou vzájomnej lásky. Ak sa však človek spoľahne na zákon, ktorý mu hovorí: „Je to tvoje žena, máš na ňu právo!“ Keď sa spoľahne na to, že má právo na lásku zo zákona, vtedy sa môže trpko sklamať. Človeka si treba stále znovu a znovu získavať.
Ježiš sa pýta farizejov: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ Farizeji neodpovedajú správne, lebo zamieňajú príkaz s dovolením. „Mojžiš dovolil napísať rozlukový list a prepustiť ju.“ Ježiš ich opravuje, že toto nebol príkaz ale dovolenie a to tiež len pre tvrdosť ich srdca. Aj cirkev pre tvrdosť ľudského srdca dovoľuje rozluku, ale nie rozvod. Rozluka dáva tie isté práva ako rozvod s výnimkou práva na nové manželstvo. Tvrdosť ľudského srdca, pre ktorú je možné uvažovať o rozluke je napr. Keď chodí manžel domov sústavne opitý alebo terorizuje manželku a deti, keď je jeden z manželov neverný.
Ježiš nám poukazuje na pôvodný Boží plán. Kniha Genezis nám hovorí o rovnosti obidvoch, muža i ženy pred Bohom. Stará židovská legenda vysvetľuje stvorenie Evy z Adamovho rebra, takto „Boh ju nestvoril z Adamovej hlavy, aby mu vládla, nebola stvorená ani z nohy, aby mu slúžila ako otrokyňa, ale bola stvorená z rebra, ktoré je blízko srdcu, aby ju Adam miloval a aby sa naznačilo, že je rovná mužovi, aj keď úplne iná.
Rodina svojou povahou a svojím určením vyžaduje stálosť. Deti svojou láskou objímajú obidvoch rodičov. Nevedia si predstaviť, že sa jeden rodič z ich života stratí. V rozbitej rodine najviac trpia deti, lebo ich život pramení zo vzťahu rodičov. Boh má takú dôveru v matku, že jej dáva dieťa ako dar. Reakcia pramatky Evy na prvého syna bola: „Získala som muža a tým Hospodina!“ Čo tým chcela vyjadriť? Možno aj to, že každé spojenie muža a ženy je posvätné, posvätné totiž v tom smere, že provokuje jedinečný zásah Boha Stvoriteľa. Boh tak neodvolateľne spojil svoju stvoriteľskú moc s ľudským aktom plodenia, že vždy keď sú splnené prirodzené podmienky, tvorí novú osobu. Dnešný svet vytrhuje sex z kontextu lásky a plodnosti. Stretávame sa s takou neznalosťou u mládeže, že síce sexuálne žijú, ale nevedia, že to môže viesť ku vzniku nového života.
Veľkou a vážnou vecou je spojenie muža a ženy. Musíme vážne a zodpovedne pristupovať k týmto skutočnostiam, pretože veľmi často je manželstvo ovocím a zrkadlom toho, ako vážne sa človek naň pripravoval. Každá povrchnosť sa tu strašne vypomstí. Kde je však úsilie o skutočnú lásku tam je manželstvom vysokou školou lásky.