V dnešnom čítaní zo svätého evanjelia podľa Lukáša, počujeme apoštolov ako prosia Pána Ježiša: „Daj nám väčšiu vieru!“ A Pán Ježiš upozorňuje: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,“ poslúchla by vás.“ Spolu s vami by som sa chcel zamyslieť nad tým, čo to vlastne viera je.
Ale skôr ako začneme rozoberať dnešné evanjelium, ktoré nás všetkých usvedčuje z toho, že nemáme vieru malú ani ako horčičné zrnko, ponúknem vám jednu lekciu z kvantovej fyziky. Posledné teórie z fyziky ukazujú, že pravdu má stará biblická zásada, že celý hmotný svet povstal z nehmotného. Že základom pre všetko hmotné je Vedomie, Fantázia stvoriteľského Ducha. Všetko, čo evidujeme ako náš svet, existuje vďaka Bohu Stvoriteľovi. Boh netvorí svet už z predtým existujúcej hmoty, ani ho netvorí už do predtým existujúceho času a priestoru, ale všetko sa odohráva v Nepredstaviteľnej Božej Predstavivosti. Čas i priestor i hmota vznikajú súčasne. Všetko povstáva Božím Slovom. Všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. Božia predstavivosť je tak solídna, že stvorený svet stále trvá. Naša ľudská predstavivosť zatiaľ nemá v sebe túto stálosť Lásky. My všetci sme predmetom ustavičnej a láskavej Božej pozornosti. Mať vieru v Boha, to znamená počítať s touto úžasnou, láskavou a všemohúcou Božou pozornosťou.
Pozrime sa na iné miesto Písma, na oddiel Mk 11,20-25: „Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa. Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.” Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali a budete to mať. A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.”
Už sme hovorili o tom, že viera je istota v tom, že Božie Slovo je Pravda. Pán Ježiš nás vyzýva: „Majte vieru v Boha.“ Boh je Všadeprítomný. Možno výstižnejšie by bolo povedať, že celé Univerzum sa nachádza vo Stvoriteľskej fantázii Boha. Božie vedomie je základom pre hmotný svet. V skutkoch apoštolských na inom mieste hovorí sv. Pavol o Bohu: „V Ňom sme, hýbeme sa a dýchame.“ Najväčšou silou vesmíru nie je hmota ale Duch. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť vedia o čom hovorím. Keď ľudská duša opúšťa telo, telo zostane ako kameň. Dokonca to vidia a dotykom môžu overiť aj svedkovia, ale všetka sila a teplo života sa nachádza v duši. Nositeľom života je duša.
V našom svete neexistuje hluchý, slepý alebo nevedomý priestor. Celý priestor je v Bohu. Je to ako v rozprávke. Stromy vidia, kamene počujú a môžu na nás žalovať. Boh si uvedomuje všetko čo je a čo sa deje a so všetkým súcití. On nás svojím chcením povolal z ničoty k bytiu. Keď sa k nemu modlíme, neprichádza z diaľky ale je v hĺbke všetkého, len sa zjavuje na konkrétnom mieste.
Keď sa ideme modliť za nejakú konkrétnu vec, nesmieme sa dať pomýliť veľkosťou problému, ako sa nám vec javí, ale máme vždy pozerať na veľkosť Boha: „Malý boh, veľké problémy!“ Boh vo svojej Všemohúcnosti nepozná problémy. Ak sa modlíme v zhode so Slovom Božím a s Božími prísľubmi, ak prosíme za veci, ktoré vidíme, že Ježiš ich apoštolom prikázal robiť, ak nie sú v nás prekážky vyslyšania, čiže hriechy a zlé postoje, nemáme pochybovať vo svojom srdci, že sa tak naozaj stane. Naoko je to veľmi jednoduchá vec, ale nám často chýba to základné: Viera v Živého, Prítomného Boha, ktorý nás miluje a chce nám pomôcť. Neveríme v prítomnosť Všemohúcej Lásky.
Účinná modlitba je výsledkom poznania Živého Boha. Všimnime si iné miesto, ktoré nám ešte lepšie ozrejmí o čo tu ide: „V Lystre žil istý človek s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla kázať.“ Písmo Sväté hovorí, že Pavol sa na neho uprene zahľadel a keď videl, že má vieru a môže byt’ uzdravený, povedal silným hlasom: „Vstaň a postav sa na nohy!“ Chromý, ktorý od narodenia nikdy nechodil a počúval Pavla kázať, bol zázračne uzdravený. Viera je určujúcou podmienkou kto môže byt’ a kto nemôže byt’ uzdravený. Je to viera, ktorá sa dá vidieť očami. Kazateľ Božieho Slova očami vidí, koho sa Božie Slovo dotklo. Komu preniklo k srdcu, kto spĺňa podmienky, aby mohol byt’ uzdravený. Ekumenický preklad uvádza tento fakt slovami: „Pavol sa na neho uprene pozrel, a keď videl, že verí v Božiu pomoc, povedal mocným hlasom.“
Ako veľmi často nám chýba táto viera v ochotu Boha pomôcť. Ako veľmi často zmýšľame o Bohu, ktorý tak miluje človeka, že sa sám človekom stal a za nás podstúpil smrť, ako často si o ňom myslím, že nám nepraje a takto pokračujeme v podozrievaní Boha, ktoré začalo už v Raji. Existujeme v Bohu, ktorý nás miluje, ale neveríme v jeho lásku, a preto všetko čo koná, si vysvetľujeme po zlom a prežívame peklo tam, kde Boh pripravuje spásu. Je veľmi dôležité veriť v to, že Boh a jedine Boh nás naozaj miluje, že peklo je mimo tejto jeho lásky, že hriechy vytvárajú v nás peklo. Peklo je život uzatvorený pred spasiteľným Božím zásahom. Je to práve nevera, ktorá spôsobuje peklo.
Čím čistejšie bude naše srdce, tým nám Boh bude evidentnejší. Boh je najreálnejšou skutočnosťou, dokonca hovoríme o Nadskutočnom Bohu. Len naše hriechy a chybné postoje nám zatemňujú Boha, Všadeprítomnú a Činnú lásku. Bohu sme tak nekonečne známy, že v každej chvíli pozná naše myšlienky a naše problémy. Ak ho milujeme, nezľakneme sa tejto Božej Vševedúcnosti, ale ak ho nemilujeme, budeme sa desiť ako zločinec, ktorý bol odhalený.
Sv. Paschal Baylonský nás poučuje: „Keďže najväčšou túžbou Boha je preukazovať ľuďom dobrodenie, maj pri všetkých svojich prosbách pevnú vieru, že Boh ti chce dať, a čo ho prosíš. Nepros však o nič, čo by ti Boh vopred nebol vnukol, aby si o to prosil. On totiž je skorej pripravený vypočuť tvoju prosbu, ako ty ju predniesť.“