Ústredná myšlienka dnešných čítaní je svätenie soboty. Skôr ako začneme meditovať nad týmito miestami, musíme vysvetliť jednu dôležitú vec. Prečo my kresťania nesvätíme sobotu ale nedeľu? Už v samotnom Písme vidíme, že Kristus sa zjavoval apoštolom výlučne v prvý deň v týždni. Vtedy sa udialo aj jeho zmŕtvychvstanie, vtedy zostúpil Duch Svätý. Všetky veľké Pánove Tajomstvá Vykúpenia se uskutočnili v prvý deň v týždni a prvý deň v týždni je vlastne naša nedeľa, pretože židovský týždeň bol zakončený Šabatom – sobotou. Všetky dôležité udalosti v živote prvej cirkvi sa stali v nedeľu. Kresťania sa v nedeľu schádzali k lámaniu chleba, k dobročinným zbierkam (Sk 20,7: 1 Kor 16,2) Sv. Ján v deň Pánov upadol do vytrženia a mal víziu budúcností Cirkvi, ktorá je obsiahnutá v Apokalypse. (Zj 1,10)
Starokresťanská Cirkev sa necítila viazaná príkazom svätiť sobotu. Napr. už sv. Ignác v liste, ktorí písal medzi rokom 110-117 píše do Magnézie: „Nedajte sa zviesť bludnými náukami ani starými bájkami, lebo sú ničomné: Lebo ak ešte žijeme podľa židovského zákona, priznávame sa, že sme neprijali milosť. Veď božskí proroci žili podľa Ježiša Krista. Preto i prenasledovanie trpeli, súc oduševňovaní jeho milosťou, aby neposlušných dokonale presviedčali, že je jeden Boh, ktorý sa zjavil skrze Ježiša Krista, svojho Syna, ktorý je jeho Slovom, ktorý prišiel z mlčania a vo všetkom sa páčil tomu, ktorý ho poslal. Ak teda starým spôsobom žijúci došli k novej nádeji, keď už viac nesvätia sobotu, ale žijú v zachovávaní Pánovho dňa, ktorý sa prostredníctvom Neho a jeho smrti začal i náš život, niektorí to popierajú, ale prostredníctvom tohoto tajomstva sme prijali vieru a preň znášame všetko, aby sme sa dokázali učeníkmi Ježiša Krista svojho jediného učiteľa.
Ale to, čo sa týkalo svätenia Pánovho dňa, nás zaväzuje. Samozrejme opravené a korigované samotným Ježišom. Predovšetkým platí to, že tento deň je zasvätený Pánovi. Celý svet nás vykorisťuje, jedine Boh nám praje a ako dobrá matka nás pozýva k oddychu. Tento deň je ustanovený k nášmu dobru aby sme si oddýchli. Tento deň je predobrazom večnosti, keď budeme výlučne s Bohom a pre Boha. Tento deň je tiež prostriedkom, aby sa naša činnosť nesťala pre nás modlou, bôžikom. Aspoň jeden deň sa zastav a zamysli sa, prečo žiješ, prečo si na svete? Tento deň je tu preto, aby si upieral svoj vnútorný zrak a hľadal svetlo, ktoré zažiarilo z temnôt, aby Boh zažiaril aj v našich srdciach a osvietil nás, aby sme poznali Božiu velebnosť, ktorá sa skvie ná tvári Ježiša Krista.”
Tento deň je deň hľadania Pána Ježiša. V tento deň ho hľadala Mária Magdaléna, tento deň sa s ním stretli emauzskí učeníci, apoštol Peter a Ján a ostatní. V tento deň poznali Pána pri lámaní chleba. V tento deň zotrvávali apoštoli na modlitbách spolu s Máriou Ježišovou Matkou. A keď na nich zostúpil Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov tento deň je deň milosti, keď sme ospravodlivovaní Pánovou milosťou a nie svojimi zásluhami. A Ježiš nás nabáda ako lepšie a dokonalejšie svätiť tento deň, ako bolo farizejské svätenie soboty, ktoré nedovoľovalo robiť nič a radšej nechalo človeka zomrieť ako by ho zachránilo. „Sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu.“ Ak Cirkev trvá dnes na zachovávaní Pánovho dňa, vedz, že je to k tvojmu dobru. Bohu je ľúto, že si nedopraješ odpočinku.
A ešte jednu pravdu nám zjavuje dnešné evanjelium o sobote. „Potom znovu vošiel do synagógy. Bol tam človek s vyschnutou rukou a oni striehli, či ho Ježiš uzdraví v sobotu, aby ho potom mohli obžalovať. On povedal človekovi s vyschnutou rukou: „Staň si doprostred“ A tamtých sa opýtal: „Je dovolené v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo ho zničiť? Oni však mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad tvrdosťou ich srdca povedal človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela. Farizeji vyšli a hneď sa s herodiánmi radili proti nemu, ako by ho zabili.“ Dobro možno robiť aj v sobotu. Veľmi často Pán Ježiš prišiel do konfliktu s farizejmi, kvôli ich nesprávnemu postoju k sobote. Už prorok Izaiáš predpovedá v mene božom: „Vaše šábesy nemôžem vystáť. Nečudujme sa, že Pán Ježiš svojím vzkriesením nenaplnil očakávanie, ale zvolil si nový deň, deň milosti.
A predsa si myslím, že to najpodstatnejšie ešte nezaznelo. Sobota má v Židovstve vypracovanú skvelú teológiu. Čo je podla Židovskej tradície zmyslom šabatu? Šabat mal byť dňom svadby človeka s Bohom. Ale podla židovskej tradície človek zhrešil v piatok o 15,00 a práve šabat sa už nekonal ale sa za človeka prihováral pred Bohom. Ale keď sa nad tým dobre zamyslíme, tak zistíme, že zmysel Šabatu sa naplnil v Panne Márii, v Božom Vtelení. Ona je ta slávna „nevesta Šabat“. V jej lone prebehla svadba človeka s Bohom. Myslím si, že toto je to najpodstatnejšie. Zmysel Šabatu sa už naplnil.