Po ľudských pádoch vyberá sa ku cieľu.
Aj Krista ťahá dolu zemská tiaž
zdvojená ťarchou Judášovho pocelu,
– naň dodnes v pekle pijú oldomáš.
Zlo v človekovi počal dávny rajský pád,
oň rozbíja si Ježiš kolená;
na strmú cestu dal sa s krížom bez výhrad,
dostal ju v onom sľube do vena,
čo Stvoriteľ dal ešte v raji človeku.
Zo zeme vstáva Ježiš prvý raz
a s krížom dvíha ľudskú nádej odvekú:
jej stopou pôjde ďalší žitia čas,
kým vezme ľudí v náruč rajská otčina.
O zlosť a nenávisť sa cestou potkýna.