„Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.“ Srdce nám nevyčíta vtedy, keď je skutočne čisté a vtedy môžeme mať veľkú dôveru v silu našich prosieb. Ale veľmi často sa stretávame s tým, že srdce nevyčíta aj preto, lebo nepozná Boží zákon. A takýto človek zažíva to, že napriek mlčaniu srdca, jeho modlitby nie sú vyslyšané. Vtedy sa jedná o umŕtvené svedomie. K oživeniu svedomia je potrebné poznať Božie Slovo, ktoré v nás prebudí Boží hlas. K tomu, aby naše svedomie bolo skutočne čisté, nestačí len neprekračovať Desatoro, ono je len spodnou hranicou, za ktorú by skutočný kresťan nemal ísť. Nerobiť to, čo sa Bohu nepáči. Oblasť Desatora je vymedzená tým, že zachovávame Božie prikázania, ale je ešte potrebné robiť to, čo sa Bohu páči. A toto je tá veľká oblasť, kde často hrešíme. Je to oblasť zanedbania dobrého. Boh chce od nás tvorivú dobrotu a to je čosi viac ako neprestúpenie Desatora. Láska ide nad povinné. Len takýto postoj k životu nám otvára prístup k Bohu. Láska je viac ako Zákon. Koreň má síce v poslušnosti Zákonu ale nekončí pri ňom. Toto potom vedie k vyslyšaniu modlitieb.
„A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.“ Viera v meno jeho Syna Ježiša Krista je božím príkazom. Veriť v meno Ježišovo znamená prijímať všetko, čo sa spája s týmto menom, skutočnosť Kristovho Vtelenia a jeho život uprostred nás. Veriť vo Vykúpenie uskutočnené Kristom. Veriť v hodnotu človeka, ktorý sa môže stať Božím synom. Z tejto viery vyplýva úcta a láska k človeku. Viera je základom, na ktorom sa buduje láska.
„Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.“ V Skutkoch apoštolských objavujeme tú istú pravdu. Apoštol Peter hovorí: „Boh dáva svojho Ducha, tým, ktorí ho poslúchajú“. Nemôžeme mať Ducha svätého, ak nežijeme v zhode s jeho vôľou. Ale akonáhle kráčame cestou poslušnosti voči Bohu, už nám dáva účasť na Duchu Svätom. Kto má Ducha Svätého, začína sa nápadne podobať Ježišovi, celým štýlom svojho života. Duch sa v nás prejavuje viacerými spôsobmi. Predovšetkým ide o ovocie a dary. Ovocie Ducha sú rôzne čnosti, ktoré spôsobujú našu vnútornú premenu. Medzi ovocie Ducha počítame: Lásku, radosť, trpezlivosť, pokoj…Dary Ducha môžu byť rôzne prejavy, ktoré slúžia na budovanie Cirkvi. Dary môže byť veľkolepé, ale nemusia nič hovoriť o našej vnútornej premene, preto je ovocie Ducha dôležitejšie.
„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ Mnohým kresťanom sa zdá, že je Cirkev pomalá pri skúmaní rôznych súkromných zjavení. Toto nieje prejav pomalosti ale skôr skúsenosti a múdrosti Cirkvi. Cirkev má právo skúmať Duchov a má právo preveriť zjavenia. Najlepším ukazovateľom pravosti, nie je okamžité nadšenie, ktoré sa obyčajne objaví ako prvé, ale duchovné ovocie, ktoré sa často začne objavovať až po určitom čase, niekedy až po desaťročiach a to nemusí byť vždy pozitívne. Ľudia nie sú vždy schopní prekuknúť tieto nebezpečenstvá.
„Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch Antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“ Osou kresťanstva je vyznanie, že Syn Boží sa stal človekom a že táto jedinečná udalosť sa udiala v osobe Ježiša Nazaretského. Ježiš je znamením Božieho záujmu o tento svet a prejavom Božej lásky k nám ľuďom. Kto nevyznáva Ježiša, komu Ježiš nieje centrom, ale kladie dôraz na niečo iné, ničí podstatu kresťanskej viery. Kto neverí vo Vtelenie Syna Božieho a vo všetko, čo z toho vyplýva, o tom platí: „To je ten Antikrist, ktorý popiera Otca i Syna. Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.“
„Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete.“ Ak sme prijali Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, tak sme prijali niekoho, kto je väčší, ako duch tohto sveta. Náš Pán je mocnejší ako každá stvorená skutočnosť. O diablovej moci sa dá hovoriť len vzhľadom k nám ľuďom, nakoľko nás ovláda, či už strachom alebo hriechom.
„Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva.“ Popularita nebýva vždy znakom úspechu pred Bohom. Svet počúva toho, kto hovorí v jeho duchu.
„My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.“ Nás počúvajú tí, ktorí sú z Boha. Ľudia, ktorí majú zmysel pre dobro a pravdu. Vyprosujme si dnes schopnosť správne rozlišovať duchov.