Ústrednou postavou, okolo ktorej sa točí dej Skutkov apoštolských, nie je ani apoštol Peter, ani apoštol Pavol, ani niektorí iný apoštol. Kniha Skutkov apoštolských vydáva svedectvo o silnom pôsobení Ducha Svätého. Duch Svätý nie je nejakou abstrakciou, ale živou Osobou. Veľmi často sa chceme akosi upokojiť so stavom sveta, v ktorom žijeme a ktorý je plný prejavov zvrhlosti a zloby. Veľmi často chceme svoje depresie a choroby pripísať na účet Bohu, ale zatiaľ nám Skutky apoštolské a aj evanjelia ukazujú, že všade tam, kde sa ľudia otvárajú Božiemu Kráľovstvu, tam kde počúvajú Božie Slovo a riadia podľa neho svoj život, miznú choroby. Keď diakon Filip prišiel do mesta Samárie a ohlasoval im Krista, „zástupy ľudu pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovoril, pretože počuli i videli, že robí zázraky. Z mnohých posadnutých totiž s veľkým krikom vychádzali nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli. A tak v meste nastala veľká radosť.“
Toto je dielo Božie, toto chce Boh. Boh stvoril všetko pre život. Smrť je ovocím víťazstva hriechu v nás. Opakom smrti je Ježiš. On je Vzkriesenie a Život. Duch Svätý je Duch toho istého Života. Boh je Život a nemôže mu byť po vôli žiadna smrť a žiadne inklinovanie ku smrti. Boh je Večná Láska. A táto Láska si bytostné želá všetko, čo stvorila, pretože to neučinila pre smrť, ale pre Večný Život, pre Spásu. Smrť je výsledkom opačnej cesty, cesty od Boha. On je Život. Cirkev je službou tomuto životu. Každá sviatosť je liekom pre Život. V každej sviatosti pôsobí Duch Svätý v určitej oblasti nášho života. Myslíte si, že Duch Svätý už dnes nechce tak isto mohutne účinkovať, ako to bolo v dobách apoštolských? Boh nemá problémy ako my, že by niečo nemohol urobiť. Ráz sa mi prihodila takáto zvláštna vec. Keď som sa chcel s niekým modliť za vyriešenie jeho ťažkého problému, vydrala sa z dotyčného takáto modlitba: „Pane Bože, ak môžeš, pomôž!“ Toto je ovocie neznalosti Boha, ktorému je všetko možné. Boh nepozná problémy. Problémy poznáme len my ľudia. Snáď jediným problémom Boha je naša dôvera voči Nemu.
Skutky apoštolské ďalej popisujú: „Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie Slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého. Lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil, boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša… Potom vkladali na nich ruky a oni prijali Ducha Svätého.“ Prvé, čo je potrebné na ceste k plnšiemu kresťanskému životu, je: „prijať Božie Slovo“. Veľmi často práve toto je slabosťou nášho katolíckeho kresťanstva. Ježiš takisto prísľub Ducha Svätého viaže na poslušnosť Božím príkazom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a dá vám iného Zástancu, aby zostal s vami na veky – Ducha Pravdy.“ Učeníkom som len vtedy, keď svoj život podrobujem Božiemu Slovu. Ak mi Slovo Božie v mojom každodennom živote nechýba, ale riadim sa len chytrosťou tohoto svete, tak nie som Kristov žiak, aj keď som každý večer v kostole.
„Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A toho, kto miluje mňa, bude milovať môj Otec; i ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ Poznanie Ježiša, hlbší vzťah k nemu, to všetko je účinok Ducha Svätého. Duch Svätý je Duch Ježiša Krista. Duch Vteleného Slova. Práve toto Slovo sa silou Ducha Svätého chce stať telom v mojom tele. Silou Božieho Slova a mocou Ducha Svätého sa deje premenenie na oltári. Silou Božieho Slova a mocou Ducha Svätého budeš i ty premenení v Kriste, v nové stvorenie. Ducha Svätého treba prijať. Zatiaľčo o Ježišovom tele počujeme slová: „Vezmite a jedzte“, Duch Svätý sa nedá vziať, ale len prijať. Prijať ako prijímam osobu. Prijať sa dá len láskou. Túžiť po Bohu, túžiť po tom, čo chce Boh. Chcieť to, čo chce Boh. Keď nastane v našom živote tento moment splynutia mojej vôle s vôľou Božou, je to aj moment vyliatia Ducha Svätého a jeho prijatia.