04. adventná nedeľa „A“ – (Mt 1,18-24)
Dnešnú nedeľu by sme mohli nazvať aj nedeľou sv. Jozefa. Celá naša pozornosť sa dnes upiera na neho. Ako vyrieši Máriine tajomstvo. Čo nakoniec urobí? „Jozef jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.“ Jozef uvažuje nad jej prepustením potajomky. Nechcel ublížiť ani Márii a ani jej dieťaťu, ale cítil, že s ňou nemôže manželský žiť, ak sa v jej živote objavil ktosi iný. „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
I keď vieme, že Ježiš prišiel zvláštnym spôsobom na tento svet: „počal sa z Ducha Svätého a narodil sa z Márie Panny”, predsa Božia prozreteľnosť určila preňho život v úplnej rodine. Ježiš sa narodil do úplnej rodiny. Stretával sa v nej s nežnosťou matky i s mužnosťou otca. Vieme, že Jozefa nazýval otcom. Čo nám tým chce Boh povedať? Chce nás poučiť o tom, že úplná rodina je pre dieťa veľmi potrebná, že dieťa má byť formované obidvoma rodičmi. Otec i matka majú nezastupiteľnú úlohu nielen pri vzniku nového života, ale aj pri správnej psychickej formácii dieťaťa.
V čom spočíva úloha otca v psychickej formácii dieťaťa? Otec je a má byť predobrazom samotného Boha. Keď ohlasujeme deťom, že Boh je naším Otcom, každé si predstaví čosi iné, lebo zažilo iného otca. Niekto si veľmi ťažko predstaví, kto je Boh, pretože svojho otca v živote nevidel. Iný zasa pocíti veľkú radosť, pretože Boh je ako jeho otec, ktorého poznal ako dobrého a spravodlivého. A zasa iný môže prežiť v sebe vzburu, lebo jeho otec bol alkoholikom, surovým a zlým človekom, nedokáže sa pozdvihnúť vo viere k tomu, aby dôveroval Bohu Otcovi.
Zážitok otca v rodine formuje náš duchovný život. Aký je náš otec, taká bude aj naša predstava Boha. Ak je otec prehnané tvrdý a prísny, dožije sa toho, že jeho deti budú trpieť škrupuľami a Boha sa budú viacej obávať ako ho milovať. Je veľmi dôležité, aby aj otec prejavil svoju nežnosť voči deťom. Niektoré výskumy zmätenej sexuálnej orientácie ukazujú, že ak napr. chlapec v detskom veku nezažije nežnosť zo strany otca, snaží sa neskoršie naplniť túto túžbu vo vzťahu k inému mužovi, čo je mu skôr na škodu a trápenie ako k dobru.
Postavenie otca v rodine je veľmi dôležité. A jeho úloha je veľmi náročná. Musí žiť múdro, lebo od neho predovšetkým závisí náboženský život jeho detí. Aj keď sa nám zdá, že je to úloha matky, v skutočnosti je to naopak. Matka učí deti modliť sa, ale otec učí deti veriť. Otec neformuje nábožnosť deti natoľko slovom, ako zjavom a bytím.
Sv. Jozefovi je dávaná takáto rada: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“. Napriek tomu, že Mária úplne patrí Bohu, je zároveň nazývaná manželkou Jozefovou. Všimnime si toto zvláštne, mohli by sme povedať, nebiologické a netelesné manželstvo s Pannou Máriou. Ako ho pochopiť a aký má zmysel? V jeho manželstve ide vlastne o prijatie osoby Ježiša Krista skrze zasvätenie sa Panne Márii. Evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, ako má postupovať človek poznačený dedičným hriechom. Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo bola a je celá svätá. Pre hriešneho človeka to však vôbec nie je také jednoduché. Veľmi často zíde z cesty odovzdanosti a jeho hriešne sklony prevládnu. Sv. Jozef je vyzvaný, aby skôr ako príjme Ježiša, prijal Máriu a to veľmi blízkym a intímnym spôsobom.
Duchovní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí akýsi ochranný plášť pre Ježišovu bytosť v nás. Hovoria, že človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou a námahou. Toto však ide veľmi ťažko. Ak sa človek cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú doporučuje sv. Ambróz, keď hovorí: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.” Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch Svätý sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma.
Môžeme to urobiť a nasledovať tak príklad sv. Jozefa, skrze zasvätenie sa P. Márii, ale správne pochopené a prežívané, lebo manželstvo sv. Jozefa bolo akýmsi vyjadrením tohto zasvätenia. Ako formulu zasvätenia môžeme použiť modlitbu, ktorú sme sformulovali vlastnými slovami. Nejde natoľko o slová ako skôr o vnútorný postoj odovzdanosti. Zasvätenie sa Bohu skrze P. Máriu nie je len odovzdaním srdca, ale otvorením všetkých oblasti nášho života pre príchod a vedenie Ducha Svätého. Podrobenie všetkých oblasti nášho života Božiemu Slovu v Máriinom úkone „Fiat“! Zasvätiť sa Márii znamená prenechať Duchu Svätému riadenie nášho vnútra ale aj celý priestor nášho každodenného života. V praxi to môže znamenať postupné, veľmi konkrétne kroky viery, načúvania a spolupráce s Božím Duchom – v škole Panny Márie.
Sv. Grignion hovorí: „Mária splodila s Duchom Svätým to najväčšie, čo kedy bolo a bude – Bohočloveka, a porodí tiež najväčšie veci, ktoré budú v posledných dobách. Vytvorenie a vychovanie veľkých svätých, ktorí sa objavia na konci čias, je vyhradené jej, lebo len táto výborná a zázračná Panna môže v spojení s Duchom Svätým vykonať veci zázračné a mimoriadne. Jedným z hlavných dôvodov, prečo Duch Svätý nekoná teraz zjavné zázraky v našich dušiach je, že v nich nenachádza dostatočné zjednotenie so svojou Nevestou!“
Nebojte sa prijať Máriu. Boh nám práve v nej ukazuje, ako nás miluje. Božia Láska je plodivá. Boh má síce od večnosti sám v sebe Syna, svoje Slovo, ale v čase a do hmoty a priestoru vstúpila Božia láska skrze Pannu Máriu. Aj tebe dnes hovorí Božie Slovo: „Neboj sa prijať Máriu”. Lebo až keď ju prijmeš, pochopíš, ako veľmi Boh miluje človeka, pochopíš radostnú zvesť, ktorú Boh vopred prisľúbil vo Svätom Písme ústami Prorokov o svojom Synovi. Syn podľa teľa pochádzal z rodu Dávidovho, podľa Ducha Svätosti bol ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Syn Boží vo svojej moci, On, Ježiš Kristus, náš Pán.“