7. Veľkonočná streda
Naposledy sme hovorili o ôsmej podmienke: „Hovoriť priamo o Ježišovi, nekrúžiť okolo!“ Samozrejme určité nadviazanie je potrebné, ale treba prejsť čím skôr k téme. Buďme si istí, že v skutočnosti tieto problémy nahlodávaj každého človeka. Ľudia neraz roky čakajú na to, aby ktosi konečne s nimi hovoril na túto tému a všetci sa ostýchajú, obchádzajú ju.
Ráz som kdesi čítal, že istý robotník, žijúci vo Viedni, sa ako komunista vrátil po dvadsiatich rokoch ku Kristovi a mal veľké námietky proti evanjelizačnej praxi praktikujúcich katolíkov chodiacich v nedeľu do kostola. Nuž za dvadsať rokov sa nikto z nich ani ráz s ním nerozprával o Kristovi a on na to čakal.
Duch Svätý pripravuje ľudské srdcia, vzbudzuje túžbu. Ak sa ukáže, že nieto tej potreby, že pôda nie je ešte pripravená, tak sa rozhovor taktne preruší. Vtedy treba pochopiť, že ešte nenastal vhodný čas. Za takého človeka sa treba modliť, ale nie je našou vecou príprava pôdy cez okružné rozhovory, diskusie.
To okružné postupovanie sťažuje vec, roznecuje rozmanité vášne vedúce k hádkam skôr ako sa čokoľvek povie o Kristovi. Napríklad ja poviem, že ten športovec, či klub je lepší a on, že iný a je tu hotová hádka vo veciach nepodstatných a predsa nám nejde o toto.
9) Deviata podmienka a teda posledná je: „Výsledky ponechávať Bohu“, to znamená neočakávať, že moje argumenty, moje chovanie, moja systematickosť pritiahne kohosi ku Kristovi. Treba uznať, že ako nástroj som urobil to, čo som mal urobiť a výsledok závisí od pôsobenia Ducha Svätého a od pôsobenia Božieho Slova a jeho moci.
To Boh spôsobuje, že svedectvo prináša efekt. Nemožno sebe pripisovať výsledky. Kristus hovorí: „Keď všetko urobíte musíte uznať: „Sme služobníci neužitoční, lebo sme urobili iba to, čo sme boli povinní urobiť.““
Samozrejme, možno očakávať výsledky, ale nie takým spôsobom: „To som mu dnes ukázal. Po takejto argumentácii, musí prijať Krista”, alebo: „Dnes mi rozhovor nádherne vyšiel. Už dávno som nemal taký rozhovor ako dnes.” A zatiaľ to býva tak, že človek sa zajakáva, počína si nešikovne a ukazuje sa, že efekt je skvelý. Lebo to nie ja konám, ale Duch Svätý. Pán Boh niekedy zámerne dopúšťa pokorenie, aby sme pochopili, že to nie nám sa to podarilo, ale Jemu.
Veľmi často sa stáva nám kňazom, že práve vtedy, keď sme spokojní so svojím prejavom a kázňou, sa ukáže, že efekt je nulový, že žiaden dojem nezostal, nikto nič nepochopil. Ale tiež veľmi často sa stáva, že keď sme si vedomí toho, že dnes nám kázeň nevyšla, keď sa nám zdá, že sme hovorili zle, ťažko, tak sa v spovednici ukazuje, koľko ľudí sa obrátilo, koľko bolo účinkov.
Záver sa vynára sám: výsledky a zhodnotenie našej námahy treba prenechať Bohu, nepočítať iba so sebou, samozrejme to, čo je v našej moci robíme. Robíme to, čo patrí nám.
Ešte si v krátkosti zopakujme všetkých tých deväť podmienok plodného svedectva o Kristovi:
1) Musím mať istotu v tom, že Kristus je mojím Pánom a Spasiteľom, že žije vo mne a ja v ňom, aby som ako Panna Mária mohol navštevovať ľudí nie so svojím egoizmom ale s Božím požehnaním a hovoriť im, aké veľké veci mi urobil Ten, ktorý je Mocný.
2) Musím mať istotu v tom, že všetky moje hriechy, ktoré som uznal a vyznal pred Bohom v spovedi i v osobnej ľútosti vo viere v odpúšťajúcu moc Kristovej krvi vyliatej na kríži, sú mi odpustené.
3) Musím mať istotu v tom, že vediem život v Duchu Svätom, že Kristus zasadá na tróne môjho srdca a moje „ja” je mu podrobené.
4) Musím sa snažiť o to, aby som sa so svojou vierou v Krista delil s inými ľuďmi a využíval k tomu každú vhodnú príležitosť a musím to robiť úplne jednoduchým spôsobom.
5) Musím sa modliť za tých, ku ktorým som poslaný.
6) Ísť, to znamená, vziať iniciatívu do svojich rúk a začať podnikať v mene Božom.
7) Musím ísť s láskou a s presvedčením, že plním Božiu vôľu, a že som nástrojom Božej lásky.
8) Nesmiem sa zaplietať do okružných rozhovorov, ale hlásať Krista.
9) Ponechať výsledky Bohu a jemu pripisovať plody.
Ak budeme dodržiavať všetky vymenované zásady, tak sa naše svedectvo stane plodným a budeme prežívať veľkú radosť a hojný lov. A keď nájdeme radosť v Kristovej službe, budeme na otázku: „Čo považuješ za najväčšiu radosť vo svojom živote?“ – odpovedať:
„To, že som uveril a prijal Krista, a že môžem iných viesť k nemu. To je najradostnejší zážitok v mojom živote a tým môžem najlepšie slúžiť iným ľuďom a mojím bratom a sestrám“. Ak budeme môcť toto povedať, dozreli sme pre svedectvo.