Nachádzame sa v čase medzi sviatkom Nanebovstúpenia a Zoslaním Ducha Svätého. V čase Nanebovstúpenia apoštoli dostali od Pána prísľub Ducha Svätého ale zároveň príkaz evanjelizovať: „Iďte do celého sveta!“. Boli vyslaní do sveta a mali vydávať svedectvo Ježišovi. Prvé čítanie nám dáva akoby návod, ako sa najlepšie pripraviť na sviatok Turíc a na toto veľké poslanie, ktoré sa týka všetkých kresťanov. Skutky apoštolské hovoria, že apoštoli, po Nanebovstúpení Pána, jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s ostatným jeho pokrvným príbuzenstvom. Apoštoli sa deväť dní pripravovali spoločnými modlitbami na prijatie Ducha Svätého a dialo sa to v spoločenstve s Pannou Máriou. V niektorých protestantských turičných denomináciách som sa stretol s tvrdením, že ak chcem prijať Ducha Svätého, musím sa zrieknuť katolíckej Mariánskej úcty. Ale vidíme, že samotné Skutky apoštolské ukazujú, že Panna Mária nielenže nie je prekážkou Ducha Svätého, veď ona sama má jedinečnú skúsenosť Počatia z Ducha Svätého, ale je akoby duchovným katalyzátorom apoštolského spoločenstva.
Panna Mária je absolútne prvá kresťanka, lebo skutočné kresťanstvo začína tam, kde človek v Duchu Svätom prijíma Krista ako svoj Život. Kresťanstvo sa nemá a nedá žiť len z ľudských síl, ale z moci Ducha Svätého. Človek je svojou vlastnou silou schopný vytvoriť slušnosť, ale nie je schopný vytvoriť skutočnú dobrotu. Jedine Boh je Dobrý a človek môže byť dobrý len z Boha. Zázrak vnútornej premeny človeka sa nedocieli drezúrou, ale milosťou. Jedine Boh je Dobrý a my sa stávame dobrými, keď je On v nás skrze svoje Slovo a svojho Ducha.
Panna Mária sa skrze počatie z Ducha Svätého stáva dobrou a požehnanou ženou, stáva sa Prostrednicou milosti. Ona ešte pravdivejšie ako apoštol Pavol môže prehlásiť: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus!“ Aj keď v tajomstve Narodenia Pána vydáva zo seba tento úžasný plod svojho života – Ježiša, ako samostatnú ľudskú bytosť, predsa Ježiš ako Božie Slovo nikdy neprestáva žiť v jej bytosti, takže všetko, čo sa s Ním objektívne deje, sa až veľmi dotýka jej srdca a to nielen preto, že je jeho matkou, ale ešte viac preto, že Ježiš ani na malú chvíľočku neprestáva byť jej Životom, jej najvnútornejšou podstatou.
Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo je celá svätá. Pre hriešneho človeka to však vôbec nie je také jednoduché. Často zíde z cesty odovzdanosti a jeho hriešne sklony prevládnu. Práve preto hovoria otcovia o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí životné prostredie pre Ježišovu bytosť v nás. Človek má v tomto smere dve možnosti. Môže svoje hriešne, uzavreté a zranené srdce otvárať sám, svojou silou. To však ide veľmi ťažko. Ak sa cíti maličký a slabý, môže skúsiť druhú možnosť, ktorú odporúča sv. Ambróz: „Ak chceš prijať Krista do seba, vyprosuj si najprv niečo z tej krásnej Máriinej duše.” Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch Svätý sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere v akej táto duša jeho Nevestu prijíma. Takú radu dáva anjel sv. Jozefovi: „Neboj sa prijať Máriu, svoju manželku.“ a to isté počuje Ján z kríža priamo od Pána: „Hľa, matka tvoja!“
Jednoduchým a veľmi účinným prostriedkom je zasvätenie sa P. Márii. Ako formulu zasvätenia môžeme použiť rôzne modlitby svätých, ale najúčinnejšia modlitba je modlitba, ktorú sme sformulovali úplne spontánne. Nejde natoľko o jednotlivé slová ako skôr o vnútorný postoj odovzdanosti. Nejde tu o nejakú zbožnú formulku, ide tu skôr o úkon srdca, ktorý si nás vyžaduje celých. Zasvätenie sa Bohu skrze Máriu nie je len odovzdaním srdca, ale otvorením všetkých oblasti života pre príchod Ducha Svätého, podrobenie všetkých oblasti života Božiemu Slovu v Máriinom úkone „Fiat“! Zasvätiť sa Márii znamená prenechať Duchu Svätému riadenie svojho vnútra ale aj celý priestor nášho každodenného života. V praxi to môže znamenať postupné, veľmi konkrétne kroky viery, načúvania a spolupráce s Božím Duchom – v škole Panny Márie.
Apoštoli sa modlili spolu s Máriou. Modlitba s Máriou má byť predovšetkým priestorom, v ktorom dovolíme Bohu v sebe konať, akási ochota ľahnúť si na operačný stôl Božieho Slova. Nie presadzovať svoju vôľu, ale zosúladiť svoju vôľu s Božím Slovom. On je Pán a ide o to, aby sme mu dovolil v sebe konať. On v nás už je. V okamihu svojho Vtelenia vstúpil do ľudskej duše ako gén nového Života, ako možnosť Nového Života, ako šanca obnovy. Preto je dôležité poznať Božie Slovo, aby sme pochopili, čo chce Boh budovať v našom živote a na toto Božie Slovo je „dôstojné a správne“ odpovedať tak, ako Mária: „Nech sa mi stane podľa Tvojho Slova!“
Duch Svätý vstupuje do nás v tej miere, v akej svoju ľudskú vôľu podrobíme vôli Božej. Celý problém nášho duchovného života je práve v tom, že nevieme radikálne chcieť Boha a to buď preto, lebo ho nepoznáme, alebo preto lebo lipneme na svojej vôli, ktorá je naklonená k pozemským a viditeľným veciam. Problém úspešného duchovného života je v tom: „chcieť Boha, ktorý sa zjavuje vo svojom Slove!“ Vyliatie Ducha a očistenie našej mysle i srdca od hriešnych postojov veľmi úzko súvisia. Práve preto je dôležité zladiť svoju bytosť čo najviac so Slovom Božím. Preto potrebujeme často brať do rúk Božie Slovo a skúmať svoj život, skúmať, čo sa Bohu páči a za toto sa modliť a toto chcieť. Ak chceme existovať v Duchu Svätom, musíme svoju bytosť zharmonizovať so Slovom Božím. Duch Svätý je činný v nás v tej miere, nakoľko myslíme, chceme a konáme ako Ježiš. Ak Božiemu Slovu neprotirečíme, zjednocujeme sa s Kristom tým istým Duchom, začíname existovať v tom istom Duchu ako Ježiš, v Duchu Svätom, v milosti posväcujúcej. A Duch Svätý je vhodným Ovzduším pre Život, ktorý nám Otec v Ježišovi dáva, a ktorý právom od nás očakáva.
Svedectvom Panny Mária je jej Magnificát, kde hovorí o veľkých veciach, ktoré jej urobil Pán. Apoštoli boli pozvaní svedčiť. My všetci sme pozvaní svedčiť. Svedčiť môže len ten, kto niečo zažil. Svedectvo, ktoré Ježiš požaduje, je ovocím skúsenosti, ktorú On sám umožňuje. Ježiš nás vovádza do spoločenstva s Bohom skrze Ducha Svätého. Duch Svätý robí apoštolov svedkami. Svedectvo apoštolov vyviera zo zážitku Ducha, z osobnej skúsenosti s Bohom ako so Živou osobou. Duch Svätý nám umožňuje zážitok Boha. V Kristovi ho môžeme vidieť, ale v Duchu Svätom ho môžeme zažiť. Duch Svätý to je Láska Božia rozliata v našich srdciach. Svedectvo nemusí spočívať nutne v slovnom prejave. Kresťanské svedectvo môže byť aj v pokojnom, navonok nehlučnom vnútornom živote, ktorý napriek tomu oslovuje. Ťažisko nášho kresťanského svedectva je v prežívaní Božej lásky vo svojom srdci – v zmene bytia. Prijímame Božie Slovo, ale skrze Slovo prijímame Božieho Ducha. A Duch Boží rozhoduje o kvalite bytia. Kresťanské svedectvo sa dotýka predovšetkým zmeny bytia.
Sv. Alžbeta nazýva Pannu Máriu blahoslavenou pre jej vieru a sv. Ambróz takto vykladá jej slová: „Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky. Kiež by v každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v každom bol Máriin duch, aby jasal v Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s nepokazeným citom chráni mravnú čistotu. Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v Bohu Spasiteľovi.“