Dnes máme sviatok sv. Bonaventúru, ktorý je tretím najväčším z Františkánskych svätých, po sv. Antonovi a sv. Františkovi. Bonaventúra sa narodil okolo r. 1217 v Bagnoregio blízko Orvieta, ako syn lekára. Od r. 1225 do 1235 študoval v kláštore františkánov v Bagnoregio. V tom čase bol na príhovor sv. Františka z Assisi uzdravený z ťažkej choroby. V r. 1235 začal štúdiá v Paríži. Po ich ukončení študoval teológiu, pravdepodobne ako františkánsky novic, pod vedením Alexandra Haleského a Jana z La Rochelle. V rokoch 1248-50 píše komentáre ku Svätému Písmu, začínajúc Evanjeliom sv. Lukáša. Po získaní titulu magistra teológie dostáva katedru. V r. 1257 na generálnej kapitule v Ríme je zvolený za generála rehole. Október r. 1259 trávi na hore Alverna, kde veľa píše. V máji r. 1260 sa koná generálna kapitula v Narbonne. V r. 1261 píše životopisy sv. Františka. V r. 1263 na generálnej kapitule v Pise predstavuje napísané „Legendy“. V r. 1265 ho Klement IV. menuje arcibiskupom Yorku, ale Bonaventúra neprijíma menovanie. V r. 1266 generálna kapitula v Paríži, vydáva príkaz zničenia všetkých životopisov sv. Františka okrem „legiend“, ktoré napísal Bonaventúra. Napriek tomu sa nám zachovali krásne legendy od Tomáša z Celana.
O Bonaventúrovi môžeme povedať, že je učiteľom františkánskej mystiky a že sa mu podarilo písomne vyjadriť Františkánsku skúsenosť s Bohom. Na jeho sviatok čítame v breviári z jeho diela: „Putovanie mysle k Bohu.“ Započúvajme sa do jeho náuky: „Kristus je cesta a brána. Kristus je rebrík a povoz ako „zľutovnica na Božej arche položená“ a „tajomstvo skryté od vekov.“ Kto sa pozorne pozrie na túto zľutovnicu, čiže kto sa s vierou, nádejou a láskou, nábožne, s obdivom, plesaním a uznaním, s chválou a jasotom zahľadí na toho, čo visí na kríži, ten s ním koná „paschu“, čiže prechod, aby pomocou palice kríža prešiel cez červené more, z Egypta vstúpil do púšte, kde ochutnáva skrytú manu, a s Kristom odpočíval v hrobe ako navonok mŕtvy, no pritom počuje, nakoľko je to vôbec na ceste možné, čo povedal Kristus zločincovi, keď pri ňom visel na kríži: „Dnes budeš so mnou v raji!“
Keď sa ráz sv. Tomáš Akvinský pýtal Bonaventúru, kde čerpá svoju múdrosť, ukázal na kríž a poznamenal: „To je moja knižnica“. Toto je tá múdrosť, o ktorej hovorí sv. Pavol v liste Korinťanom: „My hlásame tajomstvo skrytej Božej múdrosti, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.“ Celá sila kresťanov spočíva v ochote vziať svoj kríž, v ochote obetovať sa. Cesta k Bohu je cesta obety. Bez obety sa nedá prísť k Bohu. Aby sme mohli zakúsiť Boha musíme zomrieť svojmu sebectvu.
Neskôr sa Bonaventúra stal generálnym ministrom Rádu. Láska a dobrota ho charakterizovala aj v tomto úrade. Pápež Gregor X. ho vymenoval za kardinála. Keď prišli pápežskí vyslanci s kardinálskym klobúkom našli ho umývať riad v kuchyni. Srdečne ich privítal, klobúk zavesil na vešiak a požiadal, aby mu dovolili doumývať riad. Keď mu bratia protirečili, že sa to už preňho nehodí, úplne pokojne odpovedal: „Či nie som generálny minister, a teda sluha vás všetkých?“ Biskupské svätenia prijíma z rúk samého Gregora X. v Lyone. Od r. 1274 sa zúčastňuje na koncile v Lyone. V tom samom roku je na prianie Gregora X. zvolaná generálna kapitula, na ktorej nástupcom Bonaventúru v úrade generála sa stáva Hieronim z Ascoli (neskorší pápež Mikuláš IV.). 15. augusta 1274 zomiera v prítomnosti Gregora X. v kláštore františkánov v Lyone a toho istého dňa je pochovaný v sakristii starého kostola františkánov. V r. 1482 Sixtus IV. bullou „Superna caelestis patria“ vyhlásil Bonaventúru za svätého a dáva mu titul Doktora, označujúc deň 14. 7. za jeho sviatok. V r. 1587 Sixtus V. zakladá pri františkánskom kláštore Dvanástich Apoštolov v Ríme Kolégium sv. Bonaventúru.
Čo sa môžeme od neho naučiť? To, že kríž je palicou, ktorú šťastlivo môžeme prejsť cez červené more tohto sveta, každá iná opora sa zláme, ale kríž bude stáť pevne. Kde je kríž, tam je víťazstvo. Držme sa tejto pravdy. Kríž nás vyslobodí od tyranie nášho egoizmu a našich vášni. Nebojme sa kríža. Keď sa primkneme ku krížu, diabol so svojimi pokušeniami a vábeniami odstúpi od nás. Diabol chce slasť za každú cenu. Kríž stojí v priamej opozícii proti tomuto zámeru, ktorým diabol kazí svet a ľudské duše sputnáva do otroctva žiadostivosti. Kríž je skrytou Božou mocou a múdrosťou, je víťazstvom nad svetom, je cestou k duchovnej slobode.
Sv. Bonaventúra je veľkým ctiteľom Panny Márie. Od neho pochádza hymnus „Teba Matka Božie chválime“, ktorý je zložený podľa vzoru Te Deum od sv. Ambróza. Sv. Bonaventúra uisťuje, že kedykoľvek sa človek zbožne modlí k Bohu, získava dobrá, ktoré majú väčšiu cenu, ako cely svet a tvrdí, že často obdržíme milosť skôr krátkou prosbičkou, ako mnohými inými dobrými skutkami.