Dnes si pripomíname našich svätých apoštolov Cyrila a Metoda. Snáď v tento dnešný sviatok stojí za to, aby sme sa zamysleli nad veľkosťou každého Božieho povolania. Človek si nikdy nevie dopredu predstaviť, čo môže zapríčiniť jeho neposlušnosť po prípade jeho poslušnosť Božiemu volaniu. Ani Abrahám, keď sa v poslušnosti voči Bohu vydával na cestu, nevedel ešte nič o Izraelskom národe a o veľkých božích zasľúbeniach, ktoré sa mu dostanú. Každý Boží človek má za sebou históriu Božieho povolania. Nakoľko sa jedná vždy o nejasnú budúcnosť, povolanie je otázkou našej viery Bohu, ktorý vidí aj veci budúce a veci skryté. Boh nás povolal vždy pre určité úlohy a plány, ktoré s nami má. Keď neuposlúchneme, čosi z Božieho plánu nebude uskutočnené. A tak mnohí ľudia vo svojom čase nebudú zasiahnutí evanjeliom. Mnoho ľudí nebude mať šancu uveriť.
Nemyslím teraz len na kňazské povolanie, ale skôr na apoštolské poslanie, ktoré máme všetci a nielen my kňazi. Viete si vôbec predstaviť, čo by sa asi stalo v tom 8. st. keby títo dvaja svätí bratia, zvolili radšej jednoduchšiu cestu prirodzeného šťastia. Načo sa terigať bahnitými pralesmi podunajská; Každé povolanie je ovocím poslušnosti voči Bohu. Poslušnosť voči Bohu je prejavom lásky. Poslušnosť voči Bohu je láskou aj voči Bohu, aj voči blížnemu.
Tak ťažko a namáhavo sa seje Božie Slovo. Tak ťažko sa zakladajú dŕžavy Božieho kráľovstva. Preto sv. Pavol s poukázaním na svoje putá hovorí: „Bratia, veľmi vás prosím, ja väzeň pre Pána: žite dôstojne podľa povolania, ktoré sa vám dostalo.“ Povolanie, ktoré všetci kresťania máme, je niečím takým vzácnym, že nás to uschopňuje a zároveň zaväzuje k dôstojnému štýlu života. Táto dôstojnosť nespočíva v šatoch, ale v pokore, dobrotivosti a trpezlivosti. V pokore preto, lebo toto povolanie k účasti na Božom živote je niečo, čo si vôbec nijako nemôžeme zaslúžiť. Naša dobrotivosť vyplýva z toho, že sám Boh nám robí veľké veci, že sám Boh je dobrotivý voči nám. Trpezlivosť vyviera z poznania Božej Slávy, z poznania samotného Boha.
„Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja”. Je potrebné sa navzájom znášať. Všetci sme akosi chorí a slabí. Dokonalosť každého jedného je Božím dielom v nás, preto buďme trpezliví voči Bohu, ktorí pracuje v nás, ktorí sme už v Kristovi prijali tajomné semeno božieho Kráľovstva. Teda znášajme sa navzájom v láske a usilujme sa šachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Ako veľmi to boli, keď niekto niečo iné zdôrazňuje v Cirkvi ako lásku, ako pokoj.
Sv. Pavol prosí: „usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Neexistuje dôvod k trhaniu Cirkvi, pretože Cirkev tvorí jedno telo a žije jedným Duchom a pre tú istú nádej. Tí, ktorí sa oddeľujú od nás, nechcú s nami mať nič spoločné, teda nechcú nás vidieť v nebi a to nie je správne. Existuje veľa dôvodov k jednote: Kristovo tajomné telo, Kristov Duch, rovnaká nádej, ku ktorej sme všetci povolaní, jeden Pán, jedna viera, jeden krst. Len jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetko a je vo všetkých. V tomto jednom tele existuje však aj rôznosť, ale tá spočíva v rôznosti Božích darov a povolaní. Ale aj tieto rôzne služby slúžia na budovanie Kristovho tela, kým sa všetci nestretneme v jednej viere a v poznaní Syna Božieho, kým nedospejeme v zrelého muža, k plnej miere Kristovho vzrastu.