X. Kristova nahota

Dovolí postŕhať si z tela vetchý šat,

do ľudskej hanby odiať Božiu nahotu

a vystaviť ju chlipným zrakom ľudských stád…

V nezmysel vústil vzťah človeka k životu,

keď želá druhému smrť a jej bolesti.

Skrátil sa Ježišovi už pozemský čas,

už sa Mu do pár časných hodín pomestí,

kým Jeho telo vrhnú smrtí napospas.

Chamtivo kmášu kati šatstvo krvavé,

Kristova krv sa rinie z obnovených rán.

Doviedol človek Boha k ľudskej poprave,

otvoril svetu brány pekla dokorán.

A Kristus? Svoju pravdu činom dosvedčí;

na smrtné lôžko kríža líha bez rečí.