IV. Stretnutie s matkou

O zlosť a nenávisť sa cestou potkýna,

kde ešte včera volali Mu na slávu.

Viac ako vlastná bolí bolesť matkina,

keď zrie jej tryskať z očí slzu boľavú.

Iba On pozná cenu Máriiných sĺz,

beznádej ľudskú, čo si vlečie na duši.

Len On vie: prenikne ju bolesť skrz– naskrz,

kým ráno nedeľné jej oči osuší.

Je dlhá, veľmi dlhá Ježišova púť

a ďaleký je ešte jej krvavý cieľ;

nedovolia Mu chvíľu s matkou pobudnúť,

nepozná ľudský súcit rímsky veliteľ:

zrýchlený pochod práve katom odtrúbil.

Nemôže Kristus postáť, nabrať trochu síl.