O zlosť a nenávisť sa cestou potkýna,
kde ešte včera volali Mu na slávu.
Viac ako vlastná bolí bolesť matkina,
keď zrie jej tryskať z očí slzu boľavú.
Iba On pozná cenu Máriiných sĺz,
beznádej ľudskú, čo si vlečie na duši.
Len On vie: prenikne ju bolesť skrz– naskrz,
kým ráno nedeľné jej oči osuší.
Je dlhá, veľmi dlhá Ježišova púť
a ďaleký je ešte jej krvavý cieľ;
nedovolia Mu chvíľu s matkou pobudnúť,
nepozná ľudský súcit rímsky veliteľ:
zrýchlený pochod práve katom odtrúbil.
Nemôže Kristus postáť, nabrať trochu síl.