07. nedeľa cez rok „A“ − (Mt 5, 38-48)

Počuli sme ako Ježíš hovorí svojím učeníkom, a teda aj nám: „Neodporujte zlému. Nepomstite sa, nesúďte sa, dávajte i požičajte ..“ A vrchol všetkého: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ Nič nie je tak cudzie našej skazenej prirodzenosti, ako slová, ktoré sme práve v evanjeliu počuli. Bližšie je nám to, čo dovolil Mojžiš, kvôli tvrdosti ľudského srdca: „Oko za oko, zub za zub!“. Zdá sa nám, že to má v sebe určitú logiku. Ale prichádza Pán a učí: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému.“

Prečo sa nemáme protiviť tomu, kto nám robí zlo, a prečo nemáme zlo odplatiť zlom? Začnem trošku filozofiou. Filozofia nás učí, že zlo je nedostatkom dobra. Zlo nemá svoju vlastnú podstatu, ale existuje z negácie, z nedostatku dobra. Keď chceme zlo premôcť zlom, konáme tak, ako keď sa niekto snaží zlikvidovať jamu tým, že ju od základu vykope. Vytvorí ešte väčšie jamu. Ak chceme zlikvidovať jamu, môžeme ju jedine zaplniť. Zlo je nedostatkom dobra, jeho likvidácia je v naplnení dobrom. A naopak zlo sa zlom šíri a živí sa pomstou. Ak ho chceme skutočne zničiť, musíme ho zastaviť, pretrpieť. Boh sám takto postupuje. Nekoná v zmysle ľudskej spravodlivosti. Na najväčší zločin, ktorého sa ľudia dopustili Ukrižovaním Božieho Syna, odpovedá dobrom, Spásou a odpustením hriechov. Dobro víťazí skrze kríž.

Ak poslúchneme Boha, ktorý má nad všetkým nekonečný nadhľad a koná a učí múdrejšie ako náš obmedzený rozum a naše obmedzené skúsenosti, nájdeme znovu harmóniu sveta i svojej vlastnej bytosti. Ak sa naučíme takto rozmýšľať a ak sa budeme riadiť týmto Božím Slovom, zistime, že každý okamih, keď sme sa neriadili svojou chytrosťou, ale Božou múdrosťou, sa stáva pre nás milostivým časom a dňom spásy. Ak apoštol Ján hlása, že Boh je Láska, tak vlastne tvrdí, že Láska je spôsob Božieho Bytia. Človek môže milovať i nenávidieť, ale Boh je Láska. Láska je Božou Podstatou. K Bohu sa môžeme priblížiť len Láskou. Kto miluje, poznal Boha, kto nemiluje, nepozná Boha. Keď nemilujeme, vzďaľujeme sa Bohu, svojej Spáse, svojmu Blahu. Láska je našou Blaženosťou, nenávisť nás zraňuje a ničí, nielen vtedy, keď sme jej objektom, ale i vtedy, keď ju nechávame skrze seba, skrze svoje telo, vstúpiť do tohto sveta.

„Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa!“ Pán Ježiš aj toto prikázanie dopĺňa a mení. „Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.“ Keď Boh niečo od nás žiada, tak len preto, že je to Dobré a že je to On sám. Nežiada od človeka nič také, čo by Sám nerobil, alebo čo by v jeho vlastných očiach nemalo hodnotu.

Už SZ nám zjavuje: „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal? Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života.“ Boží postoj je totožný s jeho bytím. Boh je Láska. A preto miluje všetko, čo stvoril. Toto vyplýva zároveň z Absolútnej Božej Slobody. Boh tvorí úplne slobodne ako umelec, nie je pod žiadnym tlakom. Ak teda niečo tvorí, tak tvorí z čírej Lásky. Boh nepozná nepriateľa. Všetci sme jeho deti. On chce spasiť všetkých ľudí. Ak je niekto zavrhnutý, nie je to jeho dielo, ale je to dôsledok zlej voľby, ktorú Boh vo svojej láske rešpektuje, i keď ho to v jeho Stvorení a Vtelení nesmierne zraňuje.

Aj toto nové prikázanie o láske k nepriateľom nám odhaľuje hĺbky Božského srdca. Boh má úctu voči svojmu stvoreniu. Toto potvrdzuje i skúsenosť ľudí, ktorí prežili klinickú smrť. Mnohí hovoria o tom, že ich priam až zaskočila dobrota a úcta s akou sa na nich Boh díva. Ak chceme poznať Boha, musíme vstúpiť do tohto tajomstva Všeobjímajúcej Lásky. Možno aj tieto hlbiny jeho srdca nám pomôžu pochopiť, to čo nás v tomto svete pohoršuje, aspoň keď sa jedná o druhých: „Prečo Boh okamžite nezasiahne a nepotrestá hriešnika?“ Vstúpme do jeho súcitného srdca, ktoré trpezlivo čaká na návrat márnotratných.

„Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Toto je dokonalosť Boha, ktorú sme vyzvaní nasledovať. Milovať všetkých bez závislosti na sympatiách a antipatiách. Učiť sa milovať iné národy, iné rasy, učiť sa tolerovať ľudí iného zmýšľania. Celý zložitý svet okolo nás sa pre nás môže stať priestorom pre zjavenie a realizáciu tejto lásky. Kdesi som čítal, že jediným rozkazom v prikázaní lásky k Bohu je to prvé slovo: „Šema – počúvaj!“ To ostatné sú dôsledky toho prvého. Milovať Boha znamená, počúvať ho, poslúchať ho.

Pán Ježiš nám dáva príkaz: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Myslíme si, že to nie je možné? Zabúdame na to, že Božie Slovo je živé a účinné, že je to zároveň Božie Slovo, Slovo Stvoriteľa, ktorým povstalo všetko, čo povstalo. Ide len o ochotu a vieru z našej strany. Dovoliť Bohu milovať naším srdcom. Láska spočíva v tom, aby sme v každom okamihu svojho života žili Božie Slovo. Z Božej vôle prúdi do našej vôle sila a schopnosť lásky. Sme pozvaní mať účasť na Božskej prirodzenosti, skrze poslušnosť jeho vôli.

Sv. Ján Pavol II. povedal mládeži: „Prosím vás, aby ste rozmýšľali, čím by bol ľudský život, keby Ježiš nepovedal: „Milujte svojich nepriateľov“. Ako by vyzeral svet, keby sme v našich vzájomných vzťahoch dávali prednosť nenávisti medzi národmi, medzi ľuďmi, triedami a národnosťami, keby sme budúcnosť jednotlivcov postavili na tomto základe, ľudstvo by bolo odsúdené na zánik.“ Akoby vyzeral náš svet bez odpustenia? Presne tak ako to vidíme vo svete, ktorý ovláda Islam. Nedokážu zastaviť rozpútané zlo, lebo nepoznajú odpustenie iba pomstu. Raz rozpútané násilie nedokážu zastaviť a ono požiera stále väčšie množstvo obetí. Ďakujme Ježišovi, že nám on sám zjavil Božie odpustenie a že nás učí i prikazuje odpúšťať.