Bratia a sestry, dnes sme počuli čítanie z tretej knihy Mojžišovej, ako Pán povedal Mojžišovi: „Prehovor k celej pospolitosti Izraelových synov a povedz im: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som Svätý!“ V evanjeliu nachádzame podobnú výzvu: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ Myslíme si, že to nie je možné? Zabúdame na to, že Božie Slovo je Živé a Účinné, že je zároveň Slovom Stvoriteľa, ktorým povstalo všetko, čo povstalo. Ide len o ochotu a vieru z našej strany. Dovoliť Bohu milovať naším srdcom. Láska spočíva v tom, aby sme v každom okamihu svojho života, žili Božie Slovo. Z Božej Vôle prúdi do našej vôle sila a schopnosť lásky. Sme pozvaní mať účasť na Božskej prirodzenosti, skrze poslušnosť jeho vôli.
Niekedy máme takú podivnú predstavu o kresťanskej dokonalosti: „S nikým nič nemať. S nikým nekomunikovať, aby sme nezhrešili“. Ale Mojžiš je vyzvaný, aby prehovoril k celému spoločenstvu izraelských synov. Tak ako celý stvorený svet vznikol Božím Slovom a Láska k Bohu začína tým, že Boha počúvame a poslúchame, tak aj láska človeka k druhému človeku začína tým, že mu človek ohlasuje Božie Slovo.
Mojžišov príkaz má presného adresáta. Sú to synovia Izraela. Označenie Izrael prisudzuje svojmu nositeľovi atribúty kniežacej vznešenosti, priamosti jednania ale i bojovníka. Biblický obrat „bojovať s Bohom a ľuďmi“, ktorý nachádzame v Biblii pri udelení tohto nového mena Jakubovi, treba chápať v zmysle „bojovať za Boha“. Tieto Mojžišove slová sú určené všetkým, komu Boh a Spása nie sú ľahostajné. O Boha v tomto svete treba bojovať, zápasiť. Cirkev na tomto svete sa nazýva: „cirkev bojujúca“.
Čo má Mojžiš ohlásiť ľudu? Božie Slovo, ktoré je zároveň Božím príkazom pre človeka. Boží príkaz, ktorý je zároveň Božím Slovom. Máme byť svätý, lebo aj náš Boh je Svätý. Božia Svätosť je vyjadrením Božej prirodzenosti. U Boha nie je rozdiel medzi slovom a činom. Boh, čo vyslovuje, súčasne tvorí. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou a to až natoľko, že ak sa mu svojou vôľou nepostavíme na odpor, tak sa v našich životoch presadí. Ako je ľudské slovo nesené ľudským dychom, tak Božie Slovo je nesené Božím Duchom.
Mária, Panna najmúdrejšia, nás učí správnemu postoju voči Božiemu Slovu, ktoré je zároveň príkazom ale aj činnou mocou. Nehovorí sebavedome: „Ja to urobím!“, ani pochybovačné: „To sa nedá!“, ale pokorné a odovzdané: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova.“ Boh je dosť mocný, aby v nás dokonal svoje Slovo. Od nás sa žiada, aby sme chceli a zmýšľali rovnako, ako zmýšľa On. K výzve: „Buďte svätí ako Boh sám“ je treba pristúpiť rovnako. Je dôležité to chcieť.
Môžeme hovoriť o dvoch úrovniach života, v ktorých sa odohráva náš rast. A to o nevedomej – biologickej, ktorá sa deje nezávisle na našej vôli. Nedá sa povedať „proti našej vôli“, pretože túto úroveň života sme dostali skôr, ako sa dalo hovoriť o našej osobe a o jej vôli. Druhú úroveň by sme mohli označiť ako vedomú, slobodnú. Akonáhle existuje naša osoba obdarená slobodnou vôľou, môže si vybrať, či chce na duchovnej úrovni rásť do podoby Božieho Syna, Vteleného Slova, stať sa Božím obrazom, rásť z nelásky do Lásky. Sv. Augustín to vyjadruje slovami: „Ten, ktorý ťa stvoril bez teba, nespasí ťa bez teba!“ Tento vedomý, duchovný život uskutočňujeme slobodne, vždy keď sa rozhodneme žiť Božie Slovo.
V liste Židom počujeme: „Slovo Božie je živé, mocné a ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč…“ (Hebr 4,12). Božie Slovo je Živé a Účinné. Pôsobí z vlastnej svojej podstaty a pôsobí aj preto, že preniklo do vnútra ľudskej duše skrze vieru, ktorá si je istá. Len takto prijaté Božie Slovo môže naplno rozvinúť svoju účinnosť vzhľadom k nám. U Boha nie je rozdiel medzi slovom a činom. Boh to, čo vyslovuje, aj tvorí. Božie Slovo je živou a účinnou skutočnosťou a to až natoľko, že ak sa mu svojou vôľou nepostavíme na odpor, tak sa v našich životoch prejaví. Znovu pripomínam: Ako je ľudské slovo nesené ľudským dychom, tak Božie Slovo je nesené Božím Duchom.
Panna Mária nás učí správnemu postoju voči Božiemu Slovu, ktoré je zároveň príkazom ale aj činnou mocou. Nehovorí sebavedome: „Ja to urobím!“, ani pochybovačné: „To sa nedá!“, ale pokorné a odovzdané: „Nech sa mi stane podľa tvojho Slova.“ Boh je dosť mocný, aby v nás dokonal svoje Slovo. Od nás sa žiada, aby sme chceli a zmýšľali rovnako, ako zmýšľa On.
Božie slovo sa môže na svojej ceste prenikania do nás zastaviť na dvoch miestach. Prvou chybou je, ak sa zastaví v hlave a neprejde do srdca. Druhou chybou je, pokiaľ zo srdca neprejde do rúk, do činov. Ak sa Božie Slovo na svojej ceste v nás zastaví, či už v hlave, alebo v srdci a neprejde do rúk, vyvíja nepríjemný tlak, ktorý nás môže dusiť a ochromovať, namiesto toho, aby nám Božie Slovo dávalo život. Ale každé Slovo, ktoré cez sluch a rozum vstúpilo do srdca a z neho prešlo do rúk, nám dáva ešte väčšiu vieru a odvahu k nasledovaniu. Sv. Benedikt učí, že láska rastie v konaní. V duchovnom živote ide o stále väčšie a hlbšie stotožnenie s Božím Slovom.
„Nenos vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi; napomeň ho, aby si sa neobťažil jeho hriechom. Nepomsti sa a neprechovávaj hnev k synom svojho ľudu. Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Ja som Pán!“ Aj z povedaného môžeme pochopiť, že jedným z prejavov lásky je aj služba napomenutia. Napomenutie nie je totožné s karaním! Napomenutie je službou lásky, keď túžim po spáse blížneho a preto sa usilujem o to, aby svoju zlú cestu zanechal. My často nenapomíname, ale kárame. Napomenutie je prejavom lásky a len vtedy je skutočne účinné. Napomenutie predpokladá nevedomosť.
Keď Boh niečo od nás žiada, tak len preto, že je to Dobré a že je to On sám. Nežiada od človeka nič, čo by Sám nebol, nekonal, alebo čo by v jeho očiach nemalo hodnotu. Boží postoj je totožný s jeho Bytím. Boh je Láska. A preto miluje všetko, čo stvoril. Toto vyplýva z Absolútnej Božej Slobody. Boh tvorí úplne slobodne ako umelec, nie je pod žiadnym tlakom. Pokiaľ teda niečo tvorí, tak tvorí z čírej Lásky. Boh nepozná nepriateľa. Všetci sme jeho deti. On chce spasiť všetkých ľudí. Ak je niekto zavrhnutý, nie je to jeho dielo, ale je to dôsledok zlej voľby, ktorú Boh vo svojej láske rešpektuje, aj keď ho to v jeho Stvorení a Vtelení nesmierne zraňuje.
Sv. Maxim Vyznávač učí: „Láskyplné zmýšľanie sa však neprejavuje len štedrými almužnami, ale oveľa viac poskytovaním Božieho slova a preukazovaním služby v skorých potrebách. Kto sa ozajstne a z celého srdca odriekne vecí tohto sveta a bez akéhokoľvek pokrytectva s láskou pomáha blížnemu, rýchlo sa oslobodí od všetkých vášní a nerestí, a jeho údelom bude Božia láska a poznanie.“