5. nedeľa cez rok „A“ – (Iz 58,7-10; Mt 5,13-16)

„Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca na nebesiach.” Ak ideme v nasledovaní Krista dopredu, stávame sa pomaly soľou zeme a svetlom sveta. Nemôžeme sa ukryť Sme ako mesto postavené na návrší. Ľudia si nás všímajú a snáď si ani neuvedomujeme, koľko ľudí denne nejako cudzopasí alebo lepšie povedané žije z našej viery, nádeje i lásky. Náš život začína mať črty svetla, lebo svetlo a dobrota spolu súvisia. Začíname žiariť, aj keď v tomto živote to môže len málokto postrehnúť, sú ľudia, ktorí už v tomto živote zachytia svetlo vychádzajúce z nás. To všetko sa deje pre to, lebo sme do seba prijali Svetlo sveta Ježiša Krista. To jeho dobrota z nás vyžaruje.

U proroka Izaiáša sme počuli inú súvislosť medzi svetlom a mravnosťou, dokonca medzi mravnosťou a zdravým: „Lám svoj chlieb chudobným, voveď do svojho domu blúdiacich bedárov, ak uvidíš nahého zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj. Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo a rana sa ti rýchlo zahojí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou Pánova sláva.“ Je to láska, ktorá ide nad povinné. Povinný som len svojim najbližším, teda povinný aspoň pred ľudskou spoločnosťou. V tomto svete ma nikto neodsúdi, keď nechám hladného hladným a nahého nahým a tuláka bez domovu. Avšak práve toto sú požiadavky Ježišove. Lebo to je Ježiš a ako často hrešíme proti nemu. Možno dnes to nie je natoľko materiálna bieda. Možno dnes sa jedná skôr o duchovný hlad a nahotu, o duchovné tuláctvo, keď človek nevie, kde je jeho pravé miesto. Vtedy prijať ich do svojho domu. Pritúliť ich do nášho spoločenstva. Pán Boh sľubuje, vtedy vyrazí tvoje svetlo, teda až vtedy začínaš svietiť, keď ideš v láske nad povinné. Vtedy sa i ty sám uzdravíš.

Keď budeme takto žiť i naša modlitba bude vyslyšaná: „Vtedy budeš volať a Pán ti odpovie, budeš kričať o pomoc a on ti povie: Tu som.“ Vtedy zakúsiš empirický existenciu Boha, ktorý sa o teba bude starať, úmerne tvojej starosti o tých, ktorý ťa potrebujú. Nakoľko ty vyjdeš zo seba, natoľko sa Boh k tebe priblíži. Ak si spomínate na odkaz našej sestry Andreji: „Ak si môžete vybrať medzi dobrým a lepším, volte vždy to lepšie.“

„Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie, ak prestaneš ukazovať prstom a hovoriť bezbožne, ak ponúkneš hladnému svoj chlieb a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludňajší jas.“ Dva Božie prísľuby, ako sa i my môžeme stať svetlom. Obidva spočívajú v tom, ísť nad povinné v láske ku blížnemu. Boh je verný, ak chceme v sebe tieto jeho prísľuby overiť, robme tak, ako nám On káže. Prosme ho zvlášť v tomto svätom prijímaní, aby nám dal takú veľkosť lásky, aby sme dokázali ísť nad zákon. Pozrime sa na matku Terezu, ktorá prelomila tú zabehnutú bariéru lásky a začala žiť pre chudákov a bedárov, ktorých si pred tým nikto nevšímal a viďme, že jej svetlo je veľké. Robme podobne.

Sv. František nám vo svojom testamente zanechal túto svoju skúsenosť:„Pán dal mne, bratovi Františkovi, aby som takto začal robiť pokánie: Keď som bol ešte zajatý v hriechoch, zdalo sa mi neznesiteľne hrozné, ak som sa mal stretnúť s malomocnými. Preto má sám Pán zaviedol medzi nich a preukazoval som im skutky milosrdenstva. A keď som od nich odchádzal, potom to, čo sa mi zdalo hrozné, premenilo sa na radosť pre dušu i telo. Potom som už dlho neváhal a opustil som svet.“