Veľmi často v úsilí o dobrý kresťanský život zabúdame na to čo je najdôležitejšie. Náš náboženský život nie je naplnený tým, že ideme do kostola. Zmyslom kresťanskej existencie je láska. Bez lásky nič nemá pred Bohom cenu, dokonca ani duchovné dary, ktoré môžu byť veľké a fascinujúce, nemajú cenu bez lásky. Znakom kresťanskej zrelosti, znakom prítomnosti Boha v nás je Láska.
Sv. Pavol nás všetkých nabáda, aby sme sa usilovali dosiahnuť väčšie dary milosti. Na jednej strane, tým naznačuje, že človek nemá pohŕdať duchovnými darmi, že dokonca sa môže a má modliť za to, aby bol skrze dary dokonalejším nástrojom v Božej službe. A predsa nás sv. Pavol upozorňuje, že to najdôležitejšie je láska.
Ale čo je láska? Často zvyknem hovoriť, že Láska je súhlas našej ľudskej vôle s vôľou Božou. Boh je Láska a súhlas s ním je skutočná Láska. Láska je poslušnosť Bohu v každej životnej situácii, ale Láska je predovšetkým sám Boh a jeho prebývanie v nás. Pán Ježiš nám sľubuje: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje prikázania, aj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a budeme u neho prebývať.“ Čiže skrze poslušnosť Božiemu Slovu sa v nás objaví prebývanie Boha. A teda, to čo nás naozaj robí milými v Božích očiach nie sú duchovné dary, ale naša túžba po Ňom, naša snaha poslúchať Slovo a jeho prítomnosť v nás.
„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ Viem, že aj v súčasnosti existujú spoločenstvá odlúčených kresťanov, ktoré tvrdia, že kto nehovorí jazykmi, nemá v sebe Ducha Svätého. Ale môžeme pochopiť z listu sv. Pavla Korinťanom, že evidentným znakom Ducha Svätého v našom živote nie je hovorenie cudzími, charizmatickými jazykmi, ale láska. Poslušnosť Bohu. Plnenie Božej vôle a to môže vyznievať tak nenápadne, ako podanie poháru vody smädnému, alebo ako tiché a nenápadné odpustenie, alebo ako trpezlivosť v prenasledovaní a súžení. Toto sú nenápadné a predsa silne prejavy Božej moci.
Jeden z týchto nenápadných znakov prítomnosti Ducha Svätého v živote kresťana je opravdivá ľútosť nad hriechmi. Je znakom Božej prítomnosti, pretože človek sám bez pomoci Ducha Svätého, nevie svoj hriech rozpoznať, odsúdiť a zavrhnúť. Ďalším nenápadným prejavom Božej prítomnosti v nás je skutočnosť, že sa rád modlíme, že sa z Boha tešíme. To sú omnoho dôležitejšie prejavy Ducha Svätého, ako veľkolepé hovorenie, alebo spievanie v charizmatických jazykoch. Nechcem tým znehodnocovať charizmatzické dary, ale skôr poukázať na to, čo je dôležitejšie. Treba mať veľkú úctu k Božím darom, dokonca treba o ne usilovať, ale zároveň si stále uvedomovať, že najdôležitejším nie sú dary, ale sám Darca, ktorý je Láska.
„A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ Veľký je dar proroctva. Proroctvo nespočíva v tom, aby sme ľuďom predpovedali, čo sa bude diať a čo príde potom. Dar proroctva je schopnosť prihovárať sa ľuďom v Božom mene. Správne duchovne viesť ľudí, napomínať hriešnikov, ale keby sa to dialo bez lásky, je to tiež nanič. Dokonca ani viera, bez ktorej sa nikto nemôže Bohu páčiť, nič neznamená bez lásky.
„A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ Človek dokáže robiť veľké charitatívne diela, napr. rozdať svoj majetok chudobným a predsa to nemusí konať z lásky, ale z iných pohnútok.
Sv. Pavol nás všetkých vyzýva, aby sme dychtili za láskou. Aby sme túžili po Božom prebývaní v nás. Láska to je život žitý vo vzťahu k Bohu. Láska to je vedomie vyvlastnenia. „Či žijeme, či umierame, patríme Pánovi!“ Láska to je vyvlastnený život: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus!“ A to sa deje v eucharistii a to vtedy, keď Ježiša prijímam ako Pána a Spasiteľa a keď mu dávam svoj život a svoju bytosť
Ako v sebe rozpoznáme Lásku. Sv. Pavol nám v ďalších veršoch ukazuje vlastnosti lásky: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“
Pozrime sa ešte v krátkosti, čo nám o tom hovorí Rímsky Katechizmus: „Či sú mimoriadne, alebo jednoduché a pokorné, charizmy sú milosti Ducha Svätého, ktoré sú priamo alebo nepriamo užitočné pre Cirkev a zamerané na budovanie Cirkvi, alebo na dobro ľudí a potreby sveta. Ten, kto dostáva charizmy, má ich prijať s vďačnosťou, ale aj všetky údy Cirkvi. Skutočne sú podivuhodným bohatstvom milosti pre apoštolskú vitalitu a pre svätosť celého Kristovho Tela; len aby však išlo o dary, ktoré opravdu pochádzajú od Ducha Svätého a aby sa používali spôsobom, ktorý sa celkom zhoduje s autentickými vnuknutiami tohto Ducha, to jest v duchu lásky, ktorá je pravou mierou chariziem. V tomto zmysle sa javí rozlišovanie chariziem ako vždy potrebné. Žiadna charizma neoslobodzuje od vzťahu a podriadenosti Pastierom Cirkvi, ktorým zvlášť prislúcha neuhášať Ducha, ale všetko skúmať a držať sa toho, čo je dobré, aby všetky charizmy vo svojej rozmanitosti a komplementárnosti prispievali na všeobecný úžitok”
Keď dnes prídete domov, zoberte znovu do rúk toto čítanie z prvého listu Korinťanom 12 – 13 hlava a skúmajte zrelosť svojej lásky. Dychtite za láskou. Proste o Lásku, aby Boh prebýval vo Vašich srdciach.