Nebeské kráľovstvo, o ktorom hovorí dnešné podobenstvo, môžeme chápať ako vyjadrenie Božieho spôsobu myslenia. Ježiš v ňom hovorí o človeku, ktorý na svoju roľu zasial dobré semeno. Podobne aj Boh. Na počiatku knihy Genezis, pri opise stvorenia sveta, počujeme Božie prehlásenie: „A Boh videl, že je to dobré!“ Zneje ako refrén piesne, ktorý sa opakuje po každom stvoriteľskom zásahu. Teda všetko, čo Boh učinil hodnotí ako dobré.
Kde sa však vzal ten, ktorého Písmo nazýva Boží nepriateľ? Cirkev učí, že: „Satan a ostatní zlí duchovia boli Bohom stvorení prirodzene dobrí, ale sami zo seba urobili zlých.“ (IV. Lateránsky koncil). Nad touto výpoveďou je dobré sa zamyslieť: Ako sa z dobrej bytosti môže stať bytosť zlá? Absolútne Dobro, ktorým je jedine Boh, sa nikdy nezvrhne na zlo. Ale dobrota stvorených bytostí je dobrota darovaná a v každom momente závislá od Boha. Akonáhle sa stvorenie uzatvára pred Bohom, stráca svoju dobrotu. Podobne ako mesiac, keď sa zakryje pred slnkom, sám prestane svietiť. Satan a jeho anjeli si podrezali duchovnú životodárnu tepnu, ktorou je poslušnosť Božiemu Slovu. A tak stratili spojenie so živým Bohom. Odvtedy sú na ceste úpadku a sebaklamu. Stratili kontakt s Pravdou, Láskou, Životom i Krásou.
Anjeli i ľudia majú to isté poslanie od Stvoriteľa: brať účasť na jeho božskom bytí na základe slobodnej voľby. Lásku, ktorej ďakujú za svoju existenciu majú primeranou láskou opätovať a tak vo výmene lásky môžu mať účasť na Božom živote, ktorým je Láska. V liste Kolosanom čítame: „On (Ježiš) je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“. (Kol 1,15-16) Podľa tohto citátu je človek Ježiš a s ním aj my, zmyslom a cieľom celého kozmu. Anjeli boli postavení do služby tohto plánu Spásy. Simeonovo prorocké slovo k Márii tvrdí: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať. A tvoju vlastnú dušu prenikne meč..“ (Lk 2,34 nasl.) V tomto verši je reč o proteste, ktorý zasahuje ľudstvo, ale ešte skôr svet anjelov až do najvyšších hierarchií. Protest patrí dieťaťu na rukách Matky. Jedným je na pád, iným na povstanie. Z toho vyplýva, že kritériom možnosti mať účasť na večnej Božej blaženosti je Ježiš, Vtelené Božie Slovo.
V liste Hebrejom je naznačené, že anjeli sú vyzvaní pokloniť sa Vtelenému Božiemu Slovu. „..keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli.” (Hebr 1,6) Anjeli vo svojej inteligencii, vo svojom poznaní, ktoré preniká kozmické súvislosti a silou prevyšujúci človeka, existujúc mimo nášho času, vidia všetko z nadhľadu. A tak im bolo dané nahliadnuť do plánu, ako sa Boh v Ježišovi Kristovi stane človekom – s ponukou takéhoto Boha uznať za svojho Pána a za svoju Spásu. Mohli poznať: taký je Boh, toto je Boh, toto nepatrné dieťa, tento muž, ktorý svojím učeníkom umýva nohy, milujúci aj nepriateľov, tento bičovaný, posmievaný, opľuvaný, tento na kríži priklincovaný. Videli, že Boh sa pre človeka sám stáva človekom. A ako zareagovali anjeli, keď to videli a nazreli do Božích plánov, vedomí si pri tom vlastnej nesmiernej prevahy nad človekom?
Legenda hovorí o tom, že Lucifer zvolal: „Nebudem slúžiť!“ Niektorí sa rozhodli pre svoju presilu a proti takému „bezmocnému Bohu“ a proti človeku, ako možnému „Obrazu Boha“. Odvrat od Boha, od Lásky, ktorá sa kvôli človekovi dala dobrovoľne ukrižovať, sa prekrýva s ich rozhodnutím: človeka vytrhnúť jeho Stvoriteľovi a v bezodnej nenávisti ho znivočiť, a tým zasiahnuť aj samého Boha. Tak sa vzbúrili proti princípom Lásky, na ktorých stojí celé Nebo, aby silnejší pomáhal a slúžil slabšiemu, aby múdrejší pomáhal neskúsenému, aby ten, kto chce byť prvý, slúžil ostatným. Týmto spôsobom slúžiacej spolupráce by anjeli dosiahli svoju vlastné posvätenie a dokonalosť.
Diabol a jeho anjeli odpadli od Živého Boha. Využili ľudskú nevedomosť a naviedli Adama na hriech. Podobenstvo hovorí obrazne o noci, keď všetci spali. Diabol zasial na Božie pole kúkoľ. Naozaj existujú na svete skutočnosti, ktoré sa nám nedajú nijako zlúčiť s Božou dobrotou. Radi by sme tieto skutočnosti zo sveta odstránili. A predsa Božie rozhodnutie hovorí: „Nechajte oboje rásť až do žatvy!“ Boh dokáže vo svojej nesmiernej múdrosti vyťažiť aj zo zla dobro.
Satanová moc nie je neobmedzená. I on je len tvor, síce mocný vzhľadom k nám, ale nie vzhľadom k Bohu. Nemôže zmariť budovanie Božieho kráľovstva. I keď pôsobí vo svete z nenávisti voči Bohu a jeho kráľovstvu, ktoré je v Ježišovi Kristovi, a i keď jeho činnosť pôsobí vážne škody duchovného i fyzického rázu každému človeku i spoločnosti, túto činnosť dopúšťa Božia prozreteľnosť, ktorá mocne a pritom nenásilne riadi dejiny človeka i sveta. Prečo Boh dopúšťa túto diablovu činnosť, je veľkým tajomstvom, avšak vieme, že „všetko napomáha k dobru tým, ktorý milujú Boha“. (Rim 8,28)